Recenzovaný Článok popisuje výsledky experimentálneho programu zameraného na šmykovú odolnosť železobetónových nosníkov, ktoré boli najskôr predzaťažené a následne zosilnené rôznymi metódami. Zameriava sa predovšetkým na využitie uhlíkových (CFRP) tkanín, pričom namerané dáta porovnáva s najnovšími návrhovými modelmi podľa 2. generácie Eurokódu 2. Pre získanie komplexného pohľadu na danú problematiku je efektívnosť zosilnenia CFRP tkaninami porovnaná s tradičným zosilňovaním nosníkov pomocou dodatočnej výstuže a obetónovania.

Recenzovaný Príspevok sa venuje spôsobu vystužovania krátkych konzol dodatočnými predpínacími káblami, ktoré sú vedené v dodatočne zriadených káblových kanáloch. V texte sa opisuje veľmi účinná metóda, ktorá má okrem účinnosti aj ďalšie výhody: konštrukcia betónových stĺpov s konzolami nemení svoj charakter, predpínacia výstuž je chránená betónom mechanicky aj proti zvýšeným teplotám a je ľahko aplikovateľná. V texte sú najprv opísané niektoré ďalšie metódy. Tie však pracujú s povrchom betónu, ktorý je často narušený. Alternatívne metódy sa potom nedajú použiť alebo ich prax považuje za nedostatočne spoľahlivé v konkrétnej situácii. Následne sa opisuje návrh, samotná realizácia a overenie predpínania pomocou merania deformácie betónu na skutočných stĺpoch a konzolách v reálnom meradle. Rozoberá tiež návrh, ktorý vedie nielen k zosilneniu v ohybe, ale aj v šmyku. Ďalší text opisuje merania na vzorkách konzol a následnú numerickú analýzu pomocou pokročilých metód. Zhoda výsledkov potvrdzuje správnosť návrhu a konštrukcie opísanej metódy zosilnenia.

Recenzovaný Cieľom výskumu bolo overiť možnosť využitia nedeštruktívnej metódy akustickej emisie na posúdenie stavu betónu bez rozptýlenej výstuže a s rôznym obsahom pridaných zakrivených oceľových vlákien. Počas experimentu bola vykonaná aj deformačná analýza pomocou MKP. Boli vykonané trojbodové ohybové skúšky pre tri typy nosníkov so súčasným získavaním signálov akustickej emisie a optickým záznamom deformácií. Zaznamenané signály boli rozdelené do tried pomocou algoritmu k-means a priradené k deštruktívnym procesom prebiehajúcim v materiáli. Modely jednotlivých výskumných prvkov boli vyrobené v programe Abaqus. Na základe vykonaných analýz sa zistilo, že práca betónového kompozitného materiálu pri zaťažení v závislosti od množstva pridaných vlákien je spojená s dosahovaním rôznych hodnôt napätí a deformácií, ako aj rozdielov v procese akustickej emisie.

Recenzovaný Příspěvek představuje výzkumný objekt portálu realizovaný metodou 3D tisku cementového kompozitu. Objekt slouží jako experimentální portál redefinující vztah mezi stavebním prvkem a ornamentem. Forma portálu je generována prostřednictvím Möbiovy transformace části nosné zdi. Tato transformace umožňuje převést základní konstrukční logiku zdi do ornamentální vrstvy bez ztráty materiálové logiky a kontinuity. Nosným materiálem objektu je cementový kompozit, optimalizovaný pro robotický tisk bez bednění. Tisk umožnil výrobu tvarově náročných prvků s vysokou geometrickou přesností. Díky digitální kontrole lze tvar dekonstruovat do přesné tiskové trajektorie, čímž dochází k eliminaci lidského faktoru a k racionalizaci výroby i u tvarově komplikovaných segmentů. Výsledný objekt kombinuje konstrukční i vizuální roli prvků bez nutnosti sekundárního členění na nosné a estetické části. Cílem výzkumu je ověřit možnosti robotického tisku při výrobě architektonických prvků z cementového kompozitu, které překračují tradiční dichotomii konstrukce a dekorace. Proces ukazuje, že i vysoce individualizované prvky mohou být vyrobeny efektivně, opakovaně a s materiálovou úsporou. Zvláštní pozornost je věnována detailní parametrizaci formy, kvalitě povrchu a vrstvení v průběhu tisku, které zásadně ovlivňuje výsledné mechanické i estetické vlastnosti. Příspěvek nabízí praktický pohled na uplatnění robotického 3D tisku betonu v architektonických a inženýrských aplikacích a jeho potenciál pro transformaci současných stavebních přístupů.

Recenzovaný Nová verze EC2  umožňuje i navrhování betonových konstrukcí s vnitřní nekovovou výztuží. Cílem tohoto příspěvku je upozornit na základní rozdíly mezi navrhováním konstrukcí s výztuží z vlákny vyztužených kompozitů (Fiber Reinforced polymers, FRP) a výztuží kovovou. Vzhledem k omezenému rozsahu příspěvku se zabýváme pouze vybranou problematikou mezních stavů únosnosti a použitelnosti.

Recenzovaný V Českej i Slovenskej republike došlo k niekoľkým haváriám striech s dodatočne spínaným priehradovým väzníkom. Poruchy predpätia väzníkov vznikajú najmä v dôsledku problémov v stykoch medzi segmentmi alebo nedostatočnej injektáže káblových kanálikov maltou. To môže časom spôsobiť koróziu predpínacích lán, čo vedie k čiastočnej alebo úplnej strate predpätia a následnej havárii strešnej konštrukcie. Tento článok popisuje skúsenosti s diagnostikou vopred-predpätých spínaných strešných väzníkov, ktoré autori realizovali na viacerých objektoch na Slovensku.