Recenzovaný Prírodný kameň patril v minulosti medzi najpoužívanejšie stavebné materiály v období renesancie a gotiky. Na území Slovenskej republiky bol pieskovec využívaný pre svoje vhodné vlastnosti a to dobrá pevnosť v tlaku, vzhľad a dobrú opracovateľnosť. Pieskovce dodnes tvoria nosné prvky sakrálnych a verejných historických budov. Tieto stavebné konštrukcie sú vystavené poveternostným vplyvom, pretože povrchová úprava pozostáva z kapilárne aktívnych materiálov alebo nie je žiadna. Z hľadiska pamiatkovej ochrany nie je možné navrhnúť hydrofóbne úpravy a preto voda pochádzajúca z hnaného dažďa môže byť absorbovaná do týchto konštrukcií historických budov. Tento článok popisuje absorpciu a redistribúciu vody konštrukciách pomocou jednorozmerných výpočtových simulácií prenosu kvapalnej vody vo vybraných pieskovcoch z východného Slovenska pomocou simulačného nástroja. Výsledky sú porovnané s nemeckými pieskovcami.

Recenzovaný I v letošním roce se uskutečnila Mezinárodní doktorská konference stavebního inženýrství nazvaná JUNIORSTAV na Fakultě stavební Vysokého učení technického v Brně. Jedná se již o 25. ročník konference, který je tradičně spojen i s oceněním nejlepších prací studentů. Představujeme jednoho z vítězů kategorie Konstrukce a dopravní stavby.

Recenzovaný Článek se zabývá problematikou využití stavebně demoličních odpadů v betonu, především s ohledem na zkoušení recyklovaného jemného kameniva za využití dnešních platných norem na kamenivo do betonu. V rámci článku jsou testovány tři základní zástupci recyklovaného kameniva, a to kamenivo z betonového, cihelného a směsného recyklátu. Následně je recyklát použit pro výrobu betonu, kde tvoří náhradu za jemné kamenivo ve 33, 66 a 100 hm. %. Na betonových zkušebních tělesech o rozměrech 150 × 150 × 150 mm byla provedena řada zkoušek pro zjištění základních vlastností jako jsou objemová hmotnost, nasákavost a pevnost v tlaku.

Recenzovaný Príspevok sa zaoberá experimentálnou a nelineárnou analýzou spojenia medzi doskou a stĺpom v súvislosti s aplikáciou Teórie kritickej šmykovej trhliny (CSCT). Model CSCT je mechanický model, kde sa šmyková sila prenášaná betónom v šmykovej trhline môže určiť zohľadnením drsnosti a otvorenia kritickej šmykovej trhliny. Pre aplikáciu CSCT modelu je potrebné odhadnúť odozvu zaťaženia na pootočenie dosky. Doskové pootočenia boli vypočítané na základe nameraných deformácií bodov za vzniknutou kritickou šmykovou trhlinou. Predmetom tohto výskumu boli fragmenty bezprievlakovej dosky s hrúbkou 0,2 m, podopretej vnútorným stĺpom s obdĺžnikovým prierezom. Cieľom bolo vytvoriť numerický nelineárny model v programe Atena, ktorý zodpovedá reálnemu správaniu dosky počas zaťažovania až do následného kolapsu a taktiež overenie výsledkov získaných experimentálnym výskumom.

Recenzovaný Hodnotenie spoľahlivosti a zostatkovej životnosti predpätých konštrukcií a mostov, sa hlavne vo svetle niektorých nedávnych mimoriadnych udalostí, stávajú čoraz dôležitejšími. Problematické predpäté mostné konštrukcie prvej generácie sú v prevádzke už viac ako šesťdesiat rokov, a teda znalosť aktuálneho stavu ich predpätia je základným vstupom pre každý statický prepočet. Táto skutočnosť vedie k potrebe overenia rôznych metód, ktoré umožnia určiť aktuálnu hodnotu predpínacej sily. Príspevok nadväzuje na prácu tímu, ktorý sa na Katedre stavebných konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty v Žiline, už dlhodobo venuje výskumu spoľahlivosti predpätých konštrukcií. Zaoberá sa konkrétne analýzou predpätia s využitím nepriamych, analyticko-experimentálnych metód, akou sú aj metódy uvoľnenia napätí (rezová metóda/Saw-cut Method). Táto metóda bola testovaná na sérii meraní na vopred predpätých železničných podvaloch. Experimentálne výsledky boli komparované s teoretickým výpočtom a následne platnosť výsledkov objektivizovaná využitím konceptu podmienenej pravdepodobnosti – Bayes model.

Recenzovaný Cílem článku je prezentace výsledků výzkumu v oblasti vývoje nových fungicidních preparátů na bázi nanočástic na ochranu dřevěných konstrukcí před výskytem dřevomorky domácí (Serpula lacrymans L.). Zkoumány byly dvě formy energie – sálavé teplo a mikrovlnný ohřev. Nově byl vyvinut preparát na bázi nanočástic a sledován byl jeho účinek v inaktivaci degradačního účinku dřevomorky domácí. Rovněž byl zkoumán synergický efekt různých forem záření doplněný o účinek nanočástic selenu. Zkoumaným materiálem se stalo dřevo smrku (Picea abies) jako nejpoužívanější stavební řezivo. Výsledky jsou uvedeny a popsány v předkládaném článku.