Nejnavštěvovanější odborný web
pro stavebnictví a technická zařízení budov

Tepelné izolanty na prírodnej materiálovej báze v strechách

Ing. et Barbora Králová, Ing. arch., doc. Ing. et Palko Milan, Ing. arch. PhD.

Recenzovaný

V súčasnosti sa výber matriálu pre izoláciu zameriava najmä na účinnosť tepelných izolantov, nie na ich vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu. Zároveň s nástupom trendu používania prírodných stavebných materiálov dochádza k zmenám skladieb striech, kedy je nutné dbať na ich stavebno-fyzikálne posúdenie,vrátane posúdenia šírenia vlhkosti v konštrukcii, množstva skondenzovanej vodnej pary a celoročnej bilancie skondenzovanej a vyparenej vodnej pary vo vnútri konštrukcie.

1. Úvod

Obr. 1 Množstvo emisií CO₂ vyprodukovaných výrobou stavebných materiálov [1]

Bežne používané tepelné izolácie budov sa často vyrábajú a likvidujú energeticky náročným procesom spojeným s vysokou produkciou emisií. V roku 2018 bolo 11 % emisií CO₂ vyprodukovaných výrobou stavebných materiálov [1]. Možnosťou ako znížiť množstvo emisií z výroby stavebných materiálov, je použiť materiály na prírodnej báze. Cieľom článku je priblížiť vlastnosti tepelných izolantov striech na prírodnej báze, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú na trhu a súčasne zhrnúť základné stavebno-fyzikálne požiadavky pre optimálny návrh strešného plášťa.

2. Stavebno-fyzikálne požiadavky pre optimálny návrh strešného plášťa

Stavebno-fyzikálny návrh strešného plášťa musí začínať určením správnych okrajových podmienok vnútorného a vonkajšieho prostredia, ktoré slúžia na overenie splnenia základnej požiadavky „3 Hygiena, ochrana zdravia a životného prostredia“ podľa STN 73 0540-3 [2].

Parametre vnútorného prostredia sa môžu definovať nasledovne:

Postupom podľa STN EN ISO 13788, kde teplota a relatívna vlhkosť je v jednotlivých mesiacoch definovaná na základe strednej mesačnej teploty vonkajšieho vzduchu a obsadenosti miestnosti s využitím diagramu.
Vlhkostnou triedou pre budovy podľa STN EN ISO 13788, kde sa vlhkosť vnútorného prostredia v jednotlivých mesiacoch určí pomocou prirážky k čiastočnému vonkajšiemu tlaku vodnej pary na základe strednej mesačnej teploty vonkajšieho vzduchu a zvolenej vlhkostnej triedy s využitím diagramu.
Konkrétnou produkciou vodnej pary v interiéri, kde vlhkostné podmienky vnútorného prostredia sa stanovujú pomocou prirážky k vonkajšiemu čiastočnému tlaku vodnej pary na základe strednej mesačnej teploty vonkajšieho vzduchu na základe známej produkcie vodnej pary a výmeny vzduchu v interiéri.
Pre priestory s udržovaným stavom vnútorného prostredia je možné definovať konkrétnu hodnotu [2].

Bežným spôsobom sa určujú návrhové hodnoty interiérovej teploty a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu v zmysle STN 73 0540-3 na základe druhu budovy a účelu priestoru. Napríklad pre rodinné domy a bytové budovy sú návrhové hodnoty pre obytné miestnosti: vnútorná teplota 20 °C, relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu 50 % [2].

Návrhové parametre vonkajšieho prostredia sa stanovujú na základe mapy teplotných oblastí a nadmorskej výšky. Vlastnosti vonkajšieho prostredia pre jednotlivé mestá a obce sú definované v STN EN ISO 13790/NA. Napríklad pre budovy v oblasti mesta Senec je návrhová teplota vonkajšieho vzduchu −11 °C a návrhová relatívna vlhkosť vonkajšieho vzduchu 83 % [2].

Okrem návrhu okrajových podmienok je dôležitým faktorom pri optimálnom návrhu strechy definovanie relevantných tepelnotechnických vlastností stavebných materiálov, ktoré sú definované v STN 73 0540-3 objemovou hmotnosťou, súčiniteľom tepelnej vodivosti, mernou tepelnou kapacitou, faktorom difúzneho odporu (prípadne súčiniteľom difúzie vodnej pary alebo ekvivalentnou difúznou hrúbkou). Do výpočtu je možné používať ako návrhové hodnoty normové hodnoty fyzikálnych veličín stavebných materiálov uvádzané v STN 73 0540-3. Pre novšie materiály, ktoré sa neuvádzajú v norme, platia deklarované hodnoty výrobcov na základe preukázania zhody. Do výpočtov sa v takomto prípade používajú napríklad návrhové hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti prepočítané podľa STN EN ISO 10456 [2].

Po správnom zadefinovaní fyzikálnych parametrov vonkajšieho a vnútorného prostredia s korektnými parametrami materiálov je možné výpočtom získať optimálne výstupy. Posudzovaná strecha musí v zmysle STN 73 0540-2 v súčasnosti spĺňať normové požiadavky v kontexte šírenia tepla konštrukciou, súčiniteľ prechodu tepla a najnižšiu povrchovú teplotu konštrukcie. Dôležitým je aj šírenie vlhkosti v konštrukcii, skondenzované množstvo vodnej pary a celoročná bilancia skondenzovanej a vyparenej vodnej pary vo vnútri konštrukcie. Často opomínaným kritériom je, že kondenzát v konštrukcii strechy nesmie ohroziť funkčné vlastnosti zabudovaných stavebných materiálov [2].

3. Prehľad tepelných izolantov striech na prírodnej báze

3.1 Celulózová tepelná izolácia

Izolačný systém z celulózových vlákien sa používa ako voľne fúkaná tepelná izolácia alebo fúkaná izolácia uzavretých dutín stropov a striech. Vyrába sa suchým spôsobom, kedy sa použitý novinový papier rozvlákňuje viacnásobným trhacím a mlecím procesom. Realizuje sa pomocou strojového zariadenia na stavbe, ale jej použitie je možné aj pre prefabrikovanú výrobu. Technológia fúkania zabezpečuje ideálne vyplnenie dutín, čím minimalizuje riziko tepelných mostov a je vhodná aj pri rekonštrukcii. Objemová hmotnosť celulózovej fúkanej izolácie je 35–50 kg/m³, deklarovaná tepelná vodivosť 0,039–0,040 W/(m.K), merná tepelná kapacita 2 100 J/(kg.K) a faktor difúzneho odporu 1–2 [3].

Celulózová izolácia okrem vlákien novín zväčša obsahuje aj anorganické prísady, ktoré spomaľujú horenie a zabraňujú vzniku plesní, touto prísadou je zväčša bórax. Novinový materiál pochádza z triedeného odpadu alebo nepredaných novín. Lignocelulózové vlákna novín sú zmesou celulózy, hemicelulózy a lignínu. Do papierenskej buničiny sa pre zlepšenie vlastností, ako nepriehľadnosť papiera, nasiakavosť a pevnosť, pridávajú minerálne a organické prímesi z kaolínov alebo katiónového škrobu. Atramenty použité v novinách pochádzajú zvyčajne z anorganických uhlíkov alebo organických pigmentov [4].

Na konci životného cyklu sa tepelná izolácia môže recyklovať, ak neobsahuje škodlivé prísady, v opačnom prípade sa môže energeticky zhodnotiť spaľovaním alebo skládkovať [4]. Pre čo najnižší vplyv na životné prostredie by bolo dobré poznať presné zloženie atramentov novín a taktiež používať spomaľovače horenia a prísady proti plesniam, ktoré by umožnili recykláciu izolácie na konci jej životného cyklu.

Obr. 2 Fúkaná celulózová tepelná izolácia [3]

3.2 Drevovláknitá tepelná izolácia

Drevovláknité tepelné izolácie striech sa rozdeľujú na fúkané izolácie do uzatvorených dutín striech, voľne fúkané na podlahu, medzikrokvové izolačné dosky, nadkrokvové izolačné dosky na plný záklop a drevovláknité izolačné dosky pre ploché strechy (aj vegetačné).

Fúkaná izolácia sa vyrába z mäkkého ihličnatého dreva nasekaného na drevenú štiepku, ktorá sa rozvlákňuje termo-mechanickým procesom. Pri fúkaní izolácie vysokým tlakom nastáva prepletenie jednotlivých vlákien v troch dimenziách a ich mechanické spojenie. Objemová hmotnosť fúkanej tepelnej izolácie sa pohybuje v rozmedzí 32–45 kg/m³, súčiniteľ tepelnej vodivosti dosahuje hodnoty 0,038–0,039 W/(m.K), merná tepelná kapacita 2 100 J/(kg.K) a faktor difúzneho odporu 1–2 [5].

Medzikrokvové izolačné dosky vykazujú pri objemovej hmotnosti 50–60 kg/m³ súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,036–0,038 W/(m.K), mernú tepelnú kapacitu 2 100 J/(kg.K) a faktor difúzneho odporu 1–2 [6].

Drevovláknitá tepelná izolácia môže byť použitá aj v skladbe plochej strechy. Pri objemovej hmotnosti približne 200 kg/m³ dosahuje deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,042 W/(m.K), mernú tepelnú kapacitu 2 100 J/(kg.K), faktor difúzneho odporu 5 a pevnosť v tlaku 70 kPa [7].

Okrem širokého spektra využitia a porovnateľným súčiniteľom tepelnej vodivosti s bežne používanými izolantmi, je výhodou drevovláknitej izolácie jej vysoká merná tepelná kapacita umožňujúca akumuláciu tepla v lete aj zime a jej využitie súčasne ako akustická izolácia. Na konci životného cyklu môže byť materiál recyklovaný a využitý ako biomasa nahrádzajúca zdroje energie z fosílnych palív [8].

3.3 Slamená tepelná izolácia

Slama patrí k najstaršie používaným tepelnoizolačným materiálov, je ľahko dostupná, a zároveň dokonale recyklovateľná. Slamené izolácie sú vhodné aj ako zvukové izolanty. Využitie slamy je vo forme fúkanej izolácie, slamených izolačných balíkov, prípadne lisovaných dosiek.

Pri objemovej hmotnosti 105–140 kg/m³ dosahuje fúkaná izolácia zo slamy deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,055 W/(m.K), mernú tepelnú kapacitu 2 000 J/(kg.K) a faktor difúzneho odporu 1,3 [9].

Slamené izolačné balíky pri objemovej hmotnosti 95–167 kg/m³ majú deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,046 W/(m.K) [10].

Panely z lisovanej slamy lisované pri vysokej teplote a tlaku bez použitia spojív pri objemovej hmotnosti 379 kg/m³ dosahujú deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,099 W/(m.K) a faktor difúzneho odporu 9,7. Takéto panely sú vhodné ako nadkrokvová izolácia, ktorá si vyžaduje ďalšiu vrstvu tepelnej izolácie [9].

Na Slovensku sa najčastejšie využíva pšeničná, ražná alebo špaldová slama. Podobne ako celulózová a drevovláknitá izolácia, aj slama obsahuje základné zložky celulózu, hemicelulózu a lignín [9,10].

Obr. 3 Drevovláknitá tepelná izolácia [11]

Obr. 4 Slamená tepelná izolácia [12]

3.4 Konopná tepelná izolácia

Z technického konope, ktoré je rýchlorastúcou rastlinou sa mechanicky oddeľujú drevité a vláknité časti stoniek [13]. Niektorí výrobcovia využívajú na spevnenie vlákien pomocné polyetylénové vlákna, inou alternatívou je spojenie zemiakovým škrobom, čo je ekologicky prijateľnejšia alternatíva [13, 14]. Požiarna odolnosť vlákien sa zvyšuje impregnáciou bórovými alebo amóniovými soľami. Použitá konopná izolácia sa môže znovu použiť alebo kompostovať ak neobsahuje syntetické vlákna. Pre použitie v strechách je vhodná do šikmých striech vo forme rohoží alebo dosiek, prípadne ako fúkaná tepelná izolácia [13, 15].

Pri objemovej hmotnosti 20–90 kg/m³ je súčiniteľ tepelnej vodivosti v rozmedzí 0,038–0,060 W/(m.K), merná tepelná kapacita 1 600 – 1 700 J/(kg.K) [14] a faktor difúzneho odporu [15].

3.5 Ľanová tepelná izolácia

Ľanová tepelná izolácia sa vyrába z krátkych odpadových vlákien, ktoré sú nepoužiteľné pri výrobe textílií. Podobne ako pri konopných izoláciách, vlákna sa spájajú pridaním zemiakového škrobu, alebo polyetylénových vlákien a kvôli zvýšeniu požiarnej odolnosti sa impregnujú bórovými alebo amóniovými soľami. Využitie amóniových solí je environmentálne vhodnejšie. Na konci životného cyklu je možné izoláciu znova použiť, kompostovať (ak neobsahuje syntetické vlákna) alebo spáliť. Pre zateplenie šikmých striech sa používajú tepelnoizolačné dosky [13].

Objemová hmotnosť tepelnoizolačných dosiek sa pohybuje v rozmedzí 20–100 kg/m³, súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,038–0,075 W/(m.K) a merná tepelná kapacita 1 400 – 1 600 J/(kg.K) [14].

Obr. 5 Konopná tepelná izolácia [16]

Obr. 6 Ľanová tepelná izolácia [17]

3.6 Korková tepelná izolácia

Korok je kôrou stromu duba korkového. Proces extrakcie korku je šetrný k samotnému stromu a kôra sa časom obnovuje. Na výrobu tepelnoizolačných korkových dosiek sa nepoužívajú žiadne prísady ani lepidlá, korok obsahuje prirodzené spojivo – suberín. Expandované tepelnoizolačné dosky sa vyrábajú mletím korkovej kôry na korkový granulát a následným pôsobením teploty 350 °C sa formujú do požadovaných tvarov [18].

Deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti korkových tepelnoizolačných dosiek pri objemovej hmotnosti 110–120 kg/m³ dosahuje hodnotu 0,040 W/(m.K), mernú tepelnú kapacitu 1 670 J/(kg.K), faktor difúzneho odporu 2–8 a pevnosť v tlaku 100 kPa [19].

Korkové tepelnoizolačné dosky sú vhodné pre použitie v šikmých aj plochých strechách. Korkové dosky sú vhodné aj pre pochôdzne a vegetačné strechy.

Nevýhodou tohto materiálu je dlhá dopravná vzdialenosť z krajín, kde sa korok produkuje (Španielsko, Portugalsko, Taliansko, severná Afrika). Prírodný korok je kompostovateľný, použité tepelnoizolačné dosky sa môžu znovu použiť, prípadne sa spaľujú [13].

3.7 Tepelná izolácia z ovčej vlny

Ovčia vlna, ktorá je na Slovensku často odpadom, je využiteľná na výrobu tepelnej izolácie šikmých striech. Vlna sa vyčesáva a mechanicky spája do rohoží. Izolácia z ovčej vlny sa vyrába bez umelých spojív a prímesí. Pre slovenský trh sa jedná o surovinu s krátkou dopravnou vzdialenosťou do výrobne a na stavbu. Na konci životného cyklu sa môže znova použiť prípadne kompostovať. Jedná sa o obnoviteľnú surovinu [13, 20].

Výhodou ovčej vlny je jej vysoký stupeň samovznietenia (560 °C) a jej samozhášavosť. Ovčia vlna je zdravotne nezávadná, nespôsobujúca alergie a má antibakteriálne vlastnosti. Tepelná izolácia z ovčej vlny prispieva k zdravej mikroklíme vnútorného prostredia regulovaním vlhkosti vzduchu a prácou s vodnými parami. Je schopná pohlcovať vodu do 40 % svojej hmotnosti pri zachovaní svojich izolačných schopností. Vlákna vlny reagujú na zmenu tepelno-vlhkostných podmienok. V lete sa uvoľňovaním vlhkosti okolie ochladzuje a v zime sa absorbovaním vlhkosti uvoľňuje teplo [20].

Pri objemovej hmotnosti 14–28 kg/m³ je deklarovaný súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,034–0,040 W/(m.K) a faktor difúzneho odporu 1 [20].

Obr. 7 Korková tepelná izolácia [21]

Obr. 8 Tepelná izolácia z ovčej vlny [22]

3.8 Textilná tepelná izolácia

Obr. 9 Tepelná izolácia z recyklovaného textilu [24]

Okrem izolácií z prírodných zdrojov je alternatívou k bežne používaným izolantom aj tepelná izolácia z recyklovaného textilu, ktorá je vyrobená z odpadu textilného priemyslu alebo z použitého textilu. Textil sa podľa druhu zmieša v rôznom pomere, poseká na malé časti a lisuje do formy tepelnoizolačných dosiek [23].

Do tepelných izolantov z textilných vlákien je potrebné pridávať retardanty horenia, prípadne ich biocídne upravovať [24].

Pri objemovej hmotnosti 40–240 kg/m³ dosahujú tepelnoizolačné dosky z recyklovaného textilu súčiniteľ tepelnej vodivosti 0,036–0,042 W/(m.K), mernú tepelnú kapacitu 1 500 J/(kg.K) a faktor difúzneho odporu maximálne 3 [24, 25].

4. Porovnanie tepelnoizolačných materiálov

Tab. 1 Porovnanie tepelnoizolačných materiálov
Materiál	Objemová hmotnosť [kg/m³]	Súčiniteľ tepelnej vodivosti [W/(m.K)]	Merná tepelná kapacita [J/(kg.K)]	Faktor difúzneho odporu [–]
Celulózová tepelná izolácia	35–50	0,039–0,040	2 100	1–2
Drevovláknitá tepelná izolácia
fúkaná	32–45	0,038–0,039	2 100	1–2
medzikrokvové dosky	50–60	0,036–0,038	2 100	1–2
pre ploché strechy	200	0,042	2 100	5
Slamená tepelná izolácia
fúkaná	105–140	0,055	2 000	1,3
balíky	95–167	0,046	–	–
panely	379	0,099	–	9,7
Konopná tepelná izolácia	20–90	0,038–0,060	1 600 – 1 700	2
Ľanová tepelná izolácia	20–100	0,038–0,075	1 400 – 1 600	–
Korková tepelná izolácia	110–120	0,040	1 670	2–8
Tepelná izolácia z ovčej vlny	14–28	0,034–0,040	–	1
Izolácia z recyklovaného textilu	40–240	0,036–0,042	1500	3

Väčšina spomenutých izolantov je recyklovateľná, ale v niektorých prípadoch sa pridávajú prímesi (najmä kvôli spomaleniu horenia alebo zabráneniu vzniku plesní), ktoré zabraňujú možnosti kompostovania materiálu na konci jeho životného cyklu, čo patrí k ich najväčším nevýhodám okrem vyššej ceny.

Porovnanie tepelnoizolačných materiálov striech na prírodnej báze deklaruje širokú možnosť výberu izolantov s nízkym vplyvom na životné prostredie. Použitie prírodných izolácií sa už nevyčleňuje len pre použitie v šikmých strechách, ale aj v plochých s vysokými nárokmi. Dôležité je však dbať aj na správny stavebno-fyzikálny návrh strešného plášťa.

5. Porovnanie skladieb plochej strechy

V posledných rokoch sú stále častejšie navrhované nosné konštrukcie plochých striech namiesto železobetónu z drevených nosných prvkov, čo môže byť následkom preferencie materiálu s nižším vplyvom na životné prostredie, rýchlejšej montáže, ceny materiálu alebo tepelno-technických parametrov dreva. Najoptimálnejšie zabudovanie drevených nosných prvkov z hľadiska tepelno-vlhkostného režimu je ich umiestnenie, čo najbližšie k vnútornému povrchu strechy. Ideálnym riešením je priznanie drevených trámov v interiéri. Na nasledujúcich obrázkoch sú znázornené skladby plochej strechy s nosnou konštrukciou z priznaných drevených trámov, OSB dosky, parozábrany, tepelnej izolácie a hydroizolácie. Na Obr. 10 je použitá tepelná izolácia z EPS polystyrénu a na Obr. 11 drevovláknitá izolácia.

Obr. 10 Skladba plochej strechy s použitím tepelnej izolácie z EPS polystyrénu

Obr. 11 Skladba plochej strechy s použitím drevovláknitej tepelnej izolácie

V Tab. 2 a Tab. 3 sa nachádza posúdenie ročnej bilancie vlhkosti pre spomínané skladby plochej strechy. Vplyv slnečného žiarenia nebol posudzovaný.

Tab. 2 Ročná bilancia vlhkosti pre strechu s použitím polystyrénu
			Jednotka
Množstvo skondenzovanej vodnej pary	`M_c`	0,002	kg/m²a
Množstvo vyparenej vodnej pary	`M_ev`	0,089	kg/m²a
Maximálne prípustné množstvo	`M_c,max`	0,1	kg/m²a
Posúdenie	Vyhovuje

Tab. 3 Ročná bilancia vlhkosti pre strechu s použitím drevovláknitej izolácie
			Jednotka
Množstvo skondenzovanej vodnej pary	`M_c`	0,002	kg/m²a
Množstvo vyparenej vodnej pary	`M_ev`	0,090	kg/m²a
Maximálne prípustné množstvo	`M_c,max`	0,1	kg/m²a
Posúdenie	Vyhovuje

EPS

Drevovláknitá

6. Záver

Prírodné materiály sú veľmi pozitívne v kontexte záťaže životného prostredia a uhlíkovej stopy. Pri aplikáciách v plochých jednoplášťových strechách však treba byť veľmi obozretný. Základným stavebno-fyzikálnym posúdením, ktoré sa bežne realizuje v praxi sa môže zdať skladba takejto strechy v poriadku (viď tab. 3). Avšak pri správnej analýze zistíme, že v drevovláknitej tepelnej izolácii dochádza ku kondenzácii. Pozitívna vlastnosť materiálu v oblasti uhlíkovej stopy a jeho biologická rozložiteľnosť v prírode sa v tomto prípade stáva negatívnou vlastnosťou. V drevovláknitej tepelnej izolácii začne dochádzať k hnilobným procesom, čo je pre správne fungovanie jednoplášťovej strechy neprípustné.

Poďakovanie

Tento článok bol podporený vedeckou grantovou agentúrou MŠVVŠ SR a SAV VEGA 1/0396/21.

Literatúra / zdroje

International Energy Agency (IEA). 2019 Global Status Report for Buildings and Constructions. [Online] 2019. [Dátum: 13. Marec 2021.] ISBN No: 978-92-807-3768-4. Dostupné z:
https://www.unep.org/resources/publication/2019-global-status-report-buildings-and-construction-sector.
STN 73 0540-3 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov, Časť 3: Vlastnosti prostredia a stavebných výrobkov. Bratislava: Slovenský ústav technickej normalizácie, 2012.
Fúkaná celulóza. [online] Dostupné z: https://tepore.sk/produkty/tepelnoizolacne-systemy-a-prirodne-stavebne-materialy/fukana-celuloza [6.11.2021]
Lopez Hurtado, P., a kol.: A review on the properties of cellulose fibre insulation. Building and environment, 96. vydanie, s. 170–177, 2016.
Drevovláknitá fúkaná izolácia. [online] Dostupné z: https://fukane-drevovlakno.sk/drevovlaknita-fukana-izolacia/ [6.11.2021]
Steico flex 038. [online] Dostupné z: https://web.steico.com/fileadmin/steico/content/pdf/Marketing/Czech/Products/STEICOflex_038_cz_i.pdf [6.11.2021]
Steico roof. [online] Dostupné z: https://tepore.sk/uploads/steico-roof-cz-1.pdf [6.11.2021]
Bianco, L., Pollo, R., Serra, V.: Wood fiber vs synthetic thermal insulation for roofs energy retrofit: a case study in Turin, Italy. Energy Procedia, 111. vydanie, s. 347–356, 2017.
Slamený systém. [online] Dostupné z: https://tepore.sk/produkty/slameny-system/ [6.11.2021]
Walker, P., Thomson, A., Maskell, D.: Straw bale construction. Nonconventional and Vernacular Construction Materials. 2020.
Natural insulations. [online] Dostupné z: https://naturalinsulations.co.uk/product/steicoflex-insulation/ [6.11.2021]
Straw insulation. [online] Dostupné z: http://glasshill.eu/2016/01/18/straw-insulation/ [6.11.2021]
Inštitút pre energeticky pasívne domy: Ekologické materiály pre energeticky pasívne domy (EPD).
Asdrubali, F., D'Alessandro, F., Schiavoni, S.: A review of unconventional sustainable building insulation materials. Sustainable Materials and Technologies, 4. vydanie, s. 1–17, ISSN 2214-9937, 2015.
Konopné izolácie. [online] Dostupné z: https://tepore.sk/produkty/konopne-izolacie [6.11.2021]
Natural insulations. [online] Dostupné z: https://naturalinsulations.co.uk/product/thermafleece-natrahemp/ [6.11.2021]
[online] Dostupné z: https://buildex.techinfus.com/sk/montazhnye-raboty/uteplitel-len.html [6.11.2021]
Korkové izolácie. [online] Dostupné z: https://tepore.sk/produkty/korkove-izolacie [6.11.2021]
The perfect insulation. [online] Dostupné z: https://www.korok.sk/data/files/jcg_insulation-cataloque-eng_43.pdf [6.11.2021]
Prírodná izolácia z ovčej vlny. Katalóg výrobcu Wool Style s.r.o. [6.11.2021]
Amorim cork insulation. [online] Dostupné z:
https://www.amorimcorkinsulation.com/en/applications/Traditional-flat-roof/151/?t=127 [6.11.2021]
A smart, natural wool insulation for healthy buildings [online] Dostupné z:
https://www.constructionspecifier.com/smart-natural-wool-insulation-healthy-buildings/ [6.11.2021]
Hadded, A., a kol.: Thermo physical characterisation of recycled textile materials used for building insulating. Journal of Building Engineering, 5. vydanie, s. 34–40, 2016.
Tepelné izolácie. [online] Dostupné z: https://sk-tex.com/tepelne-izolacie/ [6.11.2021]
STEICO soundstrip. [online] Dostupné z: https://tepore.sk/sk/produkty/tepelnoizolacne-systemy-a-prirodne-stavebne-materialy/steico-soundstrip [6.11.2021]

Komentář recenzenta Ing. Martin Volf, Ph.D., ČVUT Praha, pracoviště UCEEB, Architektura a životní prostředí, vedoucí výzkumného oddělení

Autoři ověřují aplikaci jednoho z principů strategie výběru materiálů ke snižování dopadů staveb na životní prostředí a sice náhradu konvenčních materiálů jinými se sníženou uhlíkovou stopou. Upozorňují na tepelně vlhkostní chování materiálů ovlivňující výsledný efekt i z hlediska hodnocení životního cyklu, tj. trvanlivost a životnost těchto materiálů. Doporučuji k vydání.