Tepelná ochrana budov – podstatné riešenie novej výstavby a obnovy budov

Úvod

Systémové riešenie vlastností stavebných konštrukcií a budov vyplýva zo zavedenia požiadaviek na stavby a na stavebné výrobky podľa európskych predpisov. Smernicou (CPD) 89/106/EC [1] sa zaviedli základné požiadavky na stavby a stavebné výrobky, ktoré sa implementovali aj do stavebného zákona [2] v znení zákona č. 237/2000 Z. z. Od 1. júla 2013 CPD nahradilo Nariadenie EPaR (EÚ) č. 305/2011 (CPR) [3] so stanovením siedmich základných požiadaviek na stavby, medzi ktorými nezmenene platia základné požiadavky č. 3 a č. 6 súvisiace s tepelnotechnickými vlastnosťami stavebných konštrukcií a budov. Podľa prílohy I. predmetného nariadenia „Stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľané použitie, a to najmä vzhľadom na zdravie a bezpečnosť ľudí počas ich celého životného cyklu. Stavby musia pri bežnej údržbe spĺňať nasledujúce základné požiadavky na stavby počas ekonomicky primeraného obdobia životnosti.“

Základná požiadavka č. 6 je spodrobnená zavedením smernice 2002/91/EC o energetickej hospodárnosti budov [4]. Čl. 4 určuje členským štátom (ČŠ) povinnosť prijať opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov, pričom (podľa čl. 3) sa majú brať do úvahy normy uplatňované v ČŠ. Prepracovaným znením smernice 2010/31/EÚ o EHB [5] sa spresňuje, že ČŠ prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálne úrovne.

Smernica o EHB sa v SR implementovala zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a prepracovaná smernica zákonom v znení zákona č. 300/2012 Z. z. [6]. Energetická hospodárnosť budov (ďalej „EHB“) sa stanovuje výpočtom, ktorý má podľa § 3 ods. 3 zákona zohľadniť charakteristiky stavebnej konštrukcie budovy, najmä tepelnotechnické vlastnosti obvodového a strešného plášťa a otvorových konštrukcií a tepelné straty spôsobené stavebnou konštrukciou a spôsobom jej užívania, ale aj vnútorné prostredie vrátane projektovaných požiadaviek na vnútorné prostredie.

Nové budovy a aj obnovované budovy, ak je to funkčne, technicky a ekonomicky uskutočniteľné, musia spĺňať minimálne požiadavky na EHB určené technickými normami. Minimálne požiadavky na stavebné konštrukcie a budovy stanovuje STN 73 0540-2 [8]. Po 31. decembri 2020 je potrebné zabezpečiť výstavbu nových a obnovu existujúcich budov v energetickej úrovni takmer nulovej potreby energie. Budovou s takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.

Nadväzne na vyššie uvedené je treba konštatovať, že všetky časti obalu budovy majú spĺňať základné požiadavky na stavby, ktoré súvisia s tepelnotechnickými vlastnosťami a majú dopad na hygienu súvisiacu s výskytom vlhkosti na vnútornom povrchu stavebnej konštrukcie, ale aj energetickú hospodárnosť súvisiacu s tepelnými stratami ovplyvnenými najmä súčiniteľom prechodu tepla konkrétnej stavebnej konštrukcie.

Požiadavky a kritériá na obalové konštrukcie

Pre ČŠ vyplýva povinnosť stanoviť normalizované požiadavky na stavebné konštrukcie a budovu tak, aby sa jasne a jednoznačne potvrdilo splnenie základných požiadaviek č. 3 a č. 6. Normalizované (požadované) hodnoty tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a budov, ako aj základné kritériá požadované na budovy stanovuje STN 73 0540-2 [8]. V súčasnosti je po pripomienkovom konaní, odovzdané na vydanie, konsolidované znenie zahŕňajúce zmenu 1 a zmenu 2 normy, tj. výsledky 1. a 2. fázy odvodenia nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na EHB. Pri návrhu stavebných konštrukcií a budov sa požaduje splnenie nasledujúcich kritérií, ktoré súvisia s obalovými konštrukciami, ale jednoznačne ich splnenie sa musí preukázať pri otvorových konštrukciách. Jedná sa o kritériá:

1. minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebných konštrukcií,
2. minimálnej teploty vnútorného povrchu,
3. minimálnej výmeny vzduchu,
4. maximálnej mernej potreby tepla na vykurovanie.

Uvedené kritériá, normalizované požiadavky, uvádza technická norma a kritériá sú reprezentované podstatnými vlastnosťami nasledovne.

Vnútorné prostredie

V ostatnom období sa zanedbáva zohľadnenie podmienok vnútorného prostredia a dominuje preukazovanie úspor tepla/energie. Popritom súčasne s dopadom na zníženie tepelných strát, zlepšenie tepelnotechnických vlastností (U-hodnoty), sa zvyšuje teplota na vnútornom povrchu stavebných konštrukcií.

Vnútorné prostredie definuje teplota vnútorného vzduchu θ_ai (°C) a relatívna vlhkosť φ_i (%), prípadne rýchlosť prúdenia vzduchu v_ai (m/s). Pre miestnosti so zreteľnými rozdielmi medzi teplotou vzduchu a strednou radiačnou teplotou treba rozlišovať hodnoty vnútornej výpočtovej teploty θ_i a teploty vnútorného vzduchu θ_ai. V súčasnosti sa navrhujú budovy s vysokými tepelnoizolačnými vlastnosťami obalových konštrukcií, čím sa znižuje rozdiel medzi teplotou vnútorného vzduchu a priemernou teplotou vnútorných povrchov v miestnostiach. Z týchto dôvodov možno vo väčšine prípadov pripustiť rovnakú nominálnu hodnotou priemernej teploty vnútorného vzduchu v miestnosti θ_ai (°C) a vnútornej výpočtovej teploty θ_i (°C).

Stavebné konštrukcie a budovy sa posudzujú pri uvažovaní normalizovaných podmienok vnútorného prostredia, pokiaľ vzhľadom na účel budovy/miestnosti nie je určené inak. Normalizované podmienky teploty vnútorného vzduchu stanovené technickou normou [8], ale aj STN 73 0540-3 [9] sú určené pre dlhodobý pobyt a neprerušované vykurovanie budov vlastnosťami: θ_ai = 20 °C a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu φ_i = 50 %. Relatívna vlhkosť 50 % v miestnostiach bytových budov a nebytových budov (napr. administratívne budovy) sa zaviedla namiesto 60 % normou STN 73 0540-2 od roku 2002. Uvedená zmena bola v súlade s podmienkami uplatňovanými v okolitých štátoch (napr. Rakúsko a Nemecko). Hodnotenie rizika rastu plesní sa zaviedlo až normou STN 73 0540-2 platnou od 1. marca 2002.

Z vyššie uvedeného vyplýva pre vnútornú povrchovú teplotu stavebnej konštrukcie, že na ktoromkoľvek mieste jej povrchu musí byť teplota vyššia ako je teplota rizika rastu plesní a bezpečne vyššia ako je teplota rosného bodu. Uvedené platí bez ohľadu na lokalitu a vonkajšiu teplotu.

Vnútorná povrchová teplota

Požiadavky na vnútornú povrchovú teplotu ovplyvňovali hygienické požiadavky, tepelnotechnické požiadavky, ale aj úroveň poznania v oblasti tepelnej ochrany (v minulosti stavebnej tepelnej techniky). Požiadavky na priebeh vnútornej povrchovej teploty sa stanovili s uvažovaním výpočtových podmienok, od roku 1964 vždy podľa ČSN/STN 73 0540. Vnútorná povrchová teplota závisí od teploty vnútorného vzduchu θ_ai = 20 °C a teploty vonkajšieho vzduchu konkrétnej lokality [10]. V minulosti sa posudzovala pre dve teplotnej oblasti, ale so zohľadnením nadmorskej výšky, t.j. pre θ_e = −15 (−18, −21) °C. Vývoj požiadaviek na vnútornú povrchovú teplotu odrážal potrebu zabezpečenia hygienických podmienok a podmienok tepelnej pohody.

Požiadavky vyplynuli z potreby zabezpečiť (použité sú ďalej symboly používané v minulosti vyjadrujúce teplotu, napr. θ_si = t_ip) elimináciu vzniku kondenzácie na vnútornom povrchu (pre podmienky t_i = 20 °C, φ_i = 60 %) t_ip ≥ t_s = 12 °C, odstránenie vplyvu negatívneho sálania (posudzované do roku 1983) t_ip ≥ 14 °C, lebo sa malo zabezpečiť t_i − t_ip ≤ 6 K. Malo sa tiež dosiahnuť, aby najnižšia teplota stanovená v závislosti na požadovanej hodnote tepelného odporu/súčiniteľa prechodu tepla (od roku 1984) obvodového plášťa t_ip ≥ 16,1 °C (t_e = −15 °C) a strešného plášťa t_ip ≥ 17,8 °C (t_e = −15 °C), pričom priemerná teplota na vnútornom povrchu plôch obklopujúcich miestnosť na splnenie rovnice tepelnej pohody pri uvažovaní teplote vnútorného vzduchu t_i = 20 °C bola t_p ≥ 18 °C.

Z hľadiska zabezpečenia hygienických podmienok sa pri otvorových konštrukciách hodnotí teplota rosného bodu na zasklení, ale zamedzenie rizika rastu plesní sa hodnotí na pripojovacej škáre a celom styku otvorovej konštrukcie s okolitou plnou stavebnou konštrukciou. Negatívne sálanie nepriaznivo ovplyvňuje užívateľa vo vzdialenosti približne 1,0 m. Odstránenie tohto vplyvu vyžaduje zvýšenie teploty vnútorného vzduchu. Zabezpečenie priemernej teploty plôch vymedzujúcich priestor nižšej ako 18 °C tiež vyžaduje zvýšenie vnútornej teploty v miestnosti a teda zvýšenie potreby energie na vykurovanie.

Požiadavky na U-hodnotu v závislosti na povrchovej teplote

Vnútornú povrchovú teplotu pri pôsobení normalizovanej vnútornej teploty ovplyvňuje súčiniteľ prechodu tepla. Tento má aj dominantný vplyv na tepelné straty uskutočňované stavebnou konštrukciou. Dosiahnuť teplotu na vnútornom povrchu aspoň 14 °C vylučujúcu pocit negatívneho sálania vyžaduje, v závislosti na pôsobení vonkajšej teploty −11 až −20 °C, dosiahnuť hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U od 1,5 po 1,2 W/(m².K). Ak by sa na celom povrchu (plných a transparentných stavebných konštrukcií) mala dosiahnuť priemerná teplota 18 °C zabezpečujúca pri vnútornej teplote θ_ai = 20 °C tepelnú pohodu, v závislosti na pôsobení vonkajšej teploty −11 až −20 °C je potrebné zabezpečiť hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U od 0,5 po 0,4 W/(m².K). Zníženie priemernej teploty pod 18 °C znamená príslušne zvýšiť vnútornú teplotu nad 20 °C. Uvedená skutočnosť nepriaznivo ovplyvní potrebu energie na vykurovanie. Vplyvom konštrukčnej tvorby, materiálovej skladby, ale aj nákladovej efektívnosti je potrebné rozlišovať v prísnosti stanovenia požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla. Hodnoty súčiniteľa prechodu tepla otvorových konštrukcií v úrovni U = 0,4 a 0,5 W/(m².K) sa v súčasnosti nedajú dosiahnuť. Na stavebný trh sa uvádzajú otvorové konštrukcie s hodnotou súčiniteľa prechodu tepla U = 0,61 (0,62) W/(m².K). Z uvedeného vyplýva, že na dosiahnutie priemernej teploty na vnútornom povrchu stavebných konštrukcií obklopujúcich vykurovaný priestor musia ostatné konštrukcie (najmä obvodový a strešný plášť ) dosiahnuť hodnoty lepšie ako je U = 0,4 a 0,5 W/(m².K) podľa podielu jednotlivých konštrukcií na celkovej ploche obalových konštrukcií. Uvedený princíp sa rešpektuje pri stanovovaní požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla podľa STN 730540-2 [8]. Postupné znižovanie (sprísňovanie) požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla vytvára priaznivé podmienky na zabezpečovanie postupného znižovania potreby tepla na vykurovanie, splnenie energetického kritéria podľa [8], ale aj požiadaviek na EHB, tried energetickej hospodárnosti podľa úrovní výstavby stanovených v zákone č. 555/2005 Z. z. [6] a vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. [7]. Vytvára podmienky na zabezpečenie požiadavky tepelnej pohody, na ktorú sa bral ohľad v minulosti.

Parametre otvorových konštrukcií sa deklarujú podľa STN EN 14351-1+A1. Súčiniteľ prechodu tepla sa podľa tejto normy stanovuje na stavebný výrobok rozmeru 1,23 × 1,48 m, ako deklarovaná hodnota. Podľa rovnakého vzťahu, ovplyvneného súčiniteľmi prechodu tepla rámu U_f, zasklenia U_g a lineárneho stratového súčiniteľa ψ sa hodnotia aj otvorové konštrukcie konkrétnych rozmerov. Vlastnosti týchto konštrukcií musia spĺňať príslušné požiadavky stanovené v tab. 2 STN 73 0540-2.

Vylúčenie kondenzácie vodnej pary na vnútornom povrchu zasklenia ovplyvňuje kvalita dištančného rámika, ale samozrejme tepelnotechnická kvalita, teda hodnota súčiniteľa prechodu tepla U_g zasklenia. Povrchové teploty ovplyvňuje kvalita riešenia pripojovacej škáry, ale aj celej oblasti styku. Teplotu na vnútornom povrchu v oblasti styku ovplyvňuje aj poloha osadenia otvorovej výplne, teda konštrukčné riešenie detailu. Z hľadiska posúdenia tepelnotechnickej kvality a vylúčenia vzniku hygienických nedostatkov je posúdenie pomocou teplotného faktora ťažkopádne.

Nákladovo optimálne minimálne požiadavky na EHB

SR zaviedla nadväzne na implementáciu smernice 2010/31/EÚ [5] prechodné obdobie s postupným sprísňovaním požiadaviek na nízkoenergetickú úroveň výstavby od 1. 1. 2013 (obvodový plášť U ≤ U_N = 0,32 W/(m².K), otvorové konštrukcie U ≤ U_N = 1,40 W/(m².K)), ultranízkoenergetickú úroveň výstavby od 1. 1. 2016 (obvodový plášť U ≤ U_N = 0,22 W/(m².K), otvorové konštrukcie U ≤ U_N = 1,00 W/(m².K)). Stanovené boli aj cieľové odporúčané hodnoty, ktoré mali platiť ako normalizované od 1. 1. 2021 pre úroveň výstavby s takmer nulovou potrebou energie.

Z uvedeného vyplýva, že na plné stavebné konštrukcie sú stanovené prísnejšie požiadavky ako na otvorové konštrukcie. Splnením požiadaviek na nízkoenergetickú úroveň výstavby sa neodstráni negatívne sálanie zasklenými plochami. Pocit negatívneho sálania sa odstráni až pri požiadavkách na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby, pričom sa aj bezpečne dosiahne eliminácia vzniku hygienických nedostatkov. Tepelné straty otvorovými konštrukciami sú 4,5krát vyššie ako obvodovým plášťom budovy.

V roku 2013 sa uskutočnil výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov [12], ktorý spočíval v stanovení požiadaviek na súčiniteľ prechodu tepla obalových konštrukcií budovy U vo W/(m².K) a na globálny ukazovateľ primárnej energie. Samotných budov sa objektivizovane týkajú požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla, ktoré ovplyvňujú tepelné straty, potrebu tepla a potrebu energie na vykurovanie.

Z výpočtov súčasnej čistej hodnoty, pre viac ako štyritisíc kombinácií balíkov opatrení, nákladovo optimálna hodnota súčiniteľa prechodu tepla obvodového plášťa bola 0,21 (normalizovaná U_N = 0,22 W/(m².K)), strešného plášťa 0,18 (normalizovaná od 1. 8. 2016 U_N = 0,15 W/(m².K)), otvorových konštrukcií 0,9 (normalizovaná U_W,N = 1,0 W/(m².K)). Všetky zavedené normalizované požiadavky na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby vyhovujú podmienke 15% odchýlky od výpočtovo stanovenej nákladovo optimálnej hodnoty. Uvedené požiadavky platia v súčasnosti na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby. Splnenie požiadaviek na potrebu tepla na vykurovanie vyžaduje uplatnenie spätného využitia tepla rekuperáciou.

K termínu 31. 3. 2018 sa vykonala 2. fáza odvodenia nákladovo optimálnych minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie [13]. Výsledkom výpočtov súčasnej čistej hodnoty balíkov opatrení bolo ponechanie požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla plných častí obalu budovy a sprísnenie požiadavky na otvorové konštrukcie s cieľovou maximálnou hodnotou UW,N ≤ 0,85 W/(m².K). Zabudovanie otvorových konštrukcií s lepšími tepelnotechnickými vlastnosťami, navrhovanými v zmene 2 STN 73 0540-2 [14] ako cieľové odvodené hodnoty súčiniteľa prechodu tepla U_W,N ≤ 0,65 W/(m².K) vedú k ďalšiemu zníženiu potreby tepla na vykurovanie, ale nie sú zatiaľ nákladovo efektívnymi riešeniami. To isté platí pre plné konštrukcie obalu budovy.

Konsolidované znenie STN 73 0540-2

Zmena 2 STN 73 0540-2 sa spracováva ako konsolidované znenie, ktoré má nahradiť STN 73 0540-2: 2012 a zmenu 1, ktorá platila od 1. augusta 2016. Konsolidované znenie zahŕňa znenie STN 73 0540-2: 2012 a zmenu 1 a je spracované v znení zmeny 2 STN 73 0540-2: 2012. Konsolidované znenie zahŕňa znenie STN 73 0540-2: 2012 a zmenu 1 a je spracované v znení zmeny 2 STN 73 0540-2: 2012. Vložená je kapitola 2 Normatívne odkazy. Uvádza odkazy na normy na energetickú hospodárnosť budov 2. generácie.

Pôvodné kapitoly 2 až 8 sú kapitolami 3 až 9. Stanovuje odporúčané hodnoty súčiniteľa prechodu tepla (U_r1) ako normalizované hodnoty na budovy ultranízkoenergetickej úrovne výstavby podľa zmeny 1 od 1. 1. 2016 a cieľové požiadavky ako normalizované požiadavky (U_r2) na budovy s takmer nulovou potrebou energie od 1. 1. 2021. Uvádza aj prísnejšie cieľové požiadavky ako odporúčané (U_r3) na budovy s takmer nulovou potrebou energie. Stanovuje požiadavky na súčiniteľ prechodu tepla okien v šikmej strešnej konštrukcii a ľahkých obvodových plášťov pre všetky energetické úrovne výstavby. Rozširuje možnosti použitia hodnôt zvýšenia súčiniteľa prechodu tepla vplyvom tepelných mostov. Uvádza požiadavku na uskutočnenie výpočtu potreby tepla na vykurovanie a chladenie mesačnou alebo hodinovou metódou.

Normalizované požiadavky na obvodový a strešný plášť zostávajú aj po 31. decembri 2020 stanovené rovnakými hodnotami ako platili pre ultranízkoenergetickú úroveň výstavby. Sprísňuje sa požiadavka na otvorové konštrukcie (U ≤ 0,85 W/(m².K)). Stanovili sa aj cieľové odporúčané požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Predpokladá sa nadobudnutie účinnosti konsolidovaného znenia STN 73 0540-2 najneskoršie od 1. augusta 2019.

Záver

Technickými normami zavedené požiadavky na kritérium minimálnych tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií obalu budovy (súčinitele prechodu tepla), na hygienické kritérium (eliminovanie kondenzácie vodnej pary a rastu plesní na vnútorných povrchoch stavebných konštrukcií) ako aj na energetické kritérium (potreby tepla a energie na vykurovanie) sa súčasne preukazuje splnenie základnej požiadavky č. 3 Hygiena, zdravie a životné prostredie ako aj základnej požiadavky č. 6 Energetická hospodárnosť a udržiavanie tepla.

Postupné sprísňovanie požiadaviek na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla obalových stavebných konštrukcií zohľadňuje požiadavky vyplývajúce z predpisov EÚ na zlepšovanie energetickej hospodárnosti s rešpektovaním podmienok nákladovej optimálnosti. Normalizované hodnoty požiadaviek na súčiniteľ prechodu tepla odzrkadľujú situáciu vývoja stavebných výrobkov (najmä okien) na trhu. Zohľadňuje sa zabezpečenie hygienických parametrov, požiadaviek na tepelnú pohodu a plnenie požiadaviek na zníženie množstva energie na vykurovanie, ktoré sa má zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov. Návrh normalizovaných požiadaviek podľa konsolidovaného znenia zohľadňuje súhrn základných požiadaviek na stavby vrátane energetickej náročnosti na výrobu stavebných materiálov.

Literatúra

1. Smernica 89/106 EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení členských štátov súvisiacich so stavebnými výrobkami
2. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona 237/2000 Z. z. a v znení neskorších zmien
3. Nariadenie Európskeho EPaR(EÚ) č. 305/2011 o harmonizovaných podmienkach uvádzania stavebných výrobkov na trh
4. Smernica č. 2002/91/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003, s. 65–71
5. Smernica č. 2010/31/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov, prepracované znenie, Ú. v. L 153, 18. 6. 2010, s. 13–35
6. Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a v znení zákona č. 300/2012 Z. z. z 18. septembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
7. Vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. z 12. novembra 2012, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov (v znení vyhlášky č. 324/2016 Z. z.)
8. STN 73 0540-2: 2012/Z1: 2016 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky
9. STN 73 0540-3: 2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 3: Vlastnosti prostredí a stavebných výrobkov
10. STN EN ISO 13790/NA Energetická hospodárnosť budov. Výpočet potreby energie na vykurovanie a chladenie. Národná príloha, 2010
11. STN EN 14351-1+A1: 2017 Okná a dvere. Norma na výrobky, funkčné charakteristiky. Časť 1 (74 6180)
12. Technické a ekonomické aspekty nákladovo optimálnych opatrení zabezpečenia energetickej hospodárnosti budov (vedecko-technická služba), Etapa 01-14, Poskytovateľ dotácie: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, zák. č. 10110134/TSÚS-Z-230/2950/ 2011/MDVRR SR. Bratislava: TSÚS, 2013
13. Druhá fáza odvodenia nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie. Bratislava: TSÚS, 2018, č. 02/RÚ/2018/10180003-O/VaV
14. STN 73 0540-2: 2012/Z1 + Z2: 2019 Konsolidované znenie: Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky. Návrh apríl 2019