Nejnavštěvovanější odborný portál pro stavebnictví a technická zařízení budov

Drevostavby môžu mať na Slovensku až päť podlaží

Slovenské technické normy protipožiarnej bezpečnosti stavieb boli v oblasti drevostavieb veľmi prísne. Ich základné princípy boli zadefinované pred viac než štyrmi desaťročiami a reflektovali vtedajšiu materiálovú a technologickú základňu v stavebnom priemysle. Situácia v tomto odvetví sa však odvtedy výrazne zmenila a to nielen v oblasti drevostavieb. Dlhodobú stagnáciu v oblasti požiadaviek na drevostavby sa podarilo prelomiť v minulom roku, keď vstúpila do platnosti revízia STN 92 0201-1:2017 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie.

Drevostavba môže mať aj takúto podobu: Vyhliadková veža na konci Chodníka do korún stromov v Bachledovej doline. Drevená veža má výšku 34 m a siaha do 9 poschodia. Má tvar deväťstenu a stojí na 9 oceľových stĺpoch obložených drevom. Obvod tvorí drevená lávka s bezpečnostným zábradlím z oboch strán so stúpaním 2 – 6° v celkovej dĺžke 631 m. Je bezbariérová a tým prístupná každej generácii (aj na vozíčku).
Drevostavba môže mať aj takúto podobu: Vyhliadková veža na konci Chodníka do korún stromov v Bachledovej doline. Drevená veža má výšku 34 m a siaha do 9 poschodia. Má tvar deväťstenu a stojí na 9 oceľových stĺpoch obložených drevom. Obvod tvorí drevená lávka s bezpečnostným zábradlím z oboch strán so stúpaním 2 – 6° v celkovej dĺžke 631 m. Je bezbariérová a tým prístupná každej generácii (aj na vozíčku).

Výškový rozmach drevostavieb na Slovensku je obmedzený. Ešte pred polstoročím stanovili stavebné normy maximálnu výšku 2 podlaží. Materiály a technická základňa v stavebníctve však pokročili, no norma sa nezmenila. Výrazný záujem ísť s úrovňou vyššie – trval viac rokov. Slovenské technické normy protipožiarnej bezpečnosti stavieb zostali v oblasti drevostavieb veľmi prísne. Po zvážení všetkých argumentov realizátorov drevostavieb, ich projektantov, dodávateľov materiálov prelomili požiarnici až v minulom roku, keď vstúpila do platnosti revízia STN 92 0201-1:2017 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie. Približuje ich spoluautor spracovaných zmien – týkajúcich sa viacpodlažných drevostavieb doc. Ing. Vladimír Mózer, PhD. – prodekan Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity

Zvýrazňuje, že stanovisko protipožiarnej bezpečnosti sa nemení. Stále platí, že trieda reakcie na oheň, ktorá charakterizuje „horľavosť“ stavebnej konštrukcie alebo materiálu, z ktorého pozostáva, nemá žiadny súvis s jej požiarnou odolnosťou. Aj konštrukcia z nehorľavého materiálu môže pri požiari zlyhať veľmi rýchlo, ak nie je adekvátne chránená alebo dimenzovaná. V slovenských predpisoch a normách sa však trieda reakcie na oheň (historicky: stupeň horľavosti) materiálov stavebných konštrukcií trochu nešťastne vnáša do ich schopnosti odolávať požiaru prostredníctvom systému konštrukčných prvkov a celkov. Samozrejme, že schopnosť zapáliť sa a šíriť plameň, ktorá je bežne vnímaná ako „horľavosť“, nie je možné zanedbať. Tomu zodpovedajú aj požiadavky na ochranu drevených častí konštrukcií v revidovanej STN 92 0201-2:2017.

Na Slovensku sa posudzuje tzv. druh konštrukčných prvkov a druh konštrukčného celku. Kým v zahraničí sú požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií a ich triedu reakcie na oheň oddelené, v podmienkach SR sa prelínajú v systéme konštrukčných prvkov a celkov. Znamená to, že ako náhle je nosná časť vertikálnych konštrukcií vyrobená z dreva, začínajú platiť veľmi prísne obmedzenia a vôbec sa pritom neodlišovalo, či je drevo v konštrukcii chránené alebo nie.

Do revízie STN 92 0201-2 boli prípustné 2 nadzemné podlažia v stavbách na bývanie a ubytovanie, 4 podlažia pri nevýrobných stavbách, 3 podlažia pri výrobných stavbách. Uvedené limity z pohľadu počtu podláh (výšky budovy), však so sebou prinášali aj značné obmedzenia na využitia, vyjadreného najvyšším prípustným požiarnym rizikom. Norma žiada vysoké požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií.

Zmenu prináša Eurokód 5

Revízia STN 92 0201-1:2017 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia. Časť 2: Stavebné konštrukcie prináša viaceré zmeny naprieč celým spektrom stavieb. Výsledkom je okrem iného aj možnosť stavať 5-podlažné drevostavby v prípade splnenia určitých podmienok. Logika návrhu a požiadavky na konštrukcie drevostavieb vychádzajú z Eurokódu 5. Rovnako sa začalo zohľadňovať, či je konštrukčný prvok drevostavby chránený alebo nie. Cieľom revízie nebolo paušálne zvýšiť dovolenú podlažnosť drevostavieb, ale odstupňovať ju na základe úrovne ochrany konštrukcií z dreva. Úroveň ochrany v tomto ponímaní znamená hlavne uzatvorenie (zakapotovanie) drevených častí konštrukcií ochrannými obkladmi a vyplnenie dutín, ak sa tieto v konštrukciách nachádzajú, nehorľavými materiálmi.

Najzákladnejším rozdelením novej normy je „priznané drevo“ a „chránené drevo“. V prípade priznaného dreva (konštrukčný prvok druhu D3) sa aplikujú najprísnejšie výškové obmedzenia. Samozrejmosťou je aj v tomto prípade dosiahnutie požadovanej požiarnej odolnosti, najčastejšie prostredníctvom naddimenzovania prierezu prvku.

Základom viedenskej bytovky je betónový nosný stred, z ktorého vychádzajú krídla drevených konštrukcií. Spolu vytvoria monolit a drevená časť s obývacími miestnosťami je ozdobou prostredia.
Základom viedenskej bytovky je betónový nosný stred, z ktorého vychádzajú krídla drevených konštrukcií. Spolu vytvoria monolit a drevená časť s obývacími miestnosťami je ozdobou prostredia.
Základom viedenskej bytovky je betónový nosný stred, z ktorého vychádzajú krídla drevených konštrukcií. Spolu vytvoria monolit a drevená časť s obývacími miestnosťami je ozdobou prostredia.

Základom viedenskej bytovky je betónový nosný stred, z ktorého vychádzajú krídla drevených konštrukcií. Spolu vytvoria monolit a drevená časť s obývacími miestnosťami je ozdobou prostredia.

Požiar nesmie napadnúť dutiny konštrukcie

V prípade chráneného dreva, či je to masívna alebo stĺpiková konštrukcia, je základnou požiadavkou, aby počas doby požadovanej požiarnej odolnosti nedošlo k zapáleniu alebo tleniu dreva pod ochranným opláštením. Aj napriek ochrannému oplášteniu bolo však nutné prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa dutín v týchto konštrukčných prvkoch. Zahraničné skúsenosti poukázali na problém skrytého šírenia sa požiaru vnútrom drevených konštrukcií, najmä ľahkých skeletov, v prípade, že tieto dutiny neboli vyplnené alebo boli vyplnené horľavým, prípade ohňu slabo odolávajúcim materiálom. Preto pre najvyššie podlažnosti drevostavieb do normy STN 92 0201-2:2017 pribudla požiadavka na nevyhnutnú výplň všetkých dutín nehorľavými materiálmi (trieda reakcie na oheň A1 alebo A2), ktoré sú schopné odolávať teplote najmenej 1000 °C a sú uložené tak, aby nedochádzalo k ich sadaniu alebo vypadávaniu (konštrukčný prvok druhu D2 – „prísnejší“). V prípade, ak takáto výplň nie je prítomná (konštrukčný prvok druhu D2 – „štandardný“), znižuje sa aj maximálna prípustná podlažnosť drevostavby.

Požiadavka na povinnú výplň nadväzuje na logiku Eurokódu 5, kedy aj po zlyhaní ochranného obkladu dochádza k odhorievaniu stĺpika len z jednej – užšej – strany. Tým pádom sa dosiahne aj výrazne pomalšia redukcia prierezu, v porovnaní z prípadom kedy by širšie strany stĺpiku neboli chránené takouto odolnou výplňou a odhorievanie by prebiehalo z troch strán.

Prísny výškový limit

V zásade platí, že drevostavby budú môcť mať najviac 5 nadzemných podlaží, čo predstavuje 12 m výškovú úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia (cca celkom 15 metrov výšku stavby). Ak budú realizované z konštrukčných prvkov s chráneným drevom a nehorľavou, vysokým teplotám odolnou výplňou všetkých dutín, ako „prísnejšia“ D2. V tomto prípade sa považuje, že drevostavba má zmiešaný konštrukčný celok. Hodnota 12 m je výškovým limitom, nad ktorým je nutné v obvodových stenách realizovať tzv. požiarne pásy a tieto nie je možné z drevených konštrukčných prvkov vyhotoviť. Požiadavky na požiarnu odolnosť nosných a požiarne deliacich konštrukcií sa pohybujú na úrovni 45 až 60 minút.

Keď je drevostavba realizovaná z priznaného dreva, prípadne výplň dutín nespĺňa vyššie uvedené požiadavky, považuje sa za stavbu s horľavým konštrukčným celkom a obmedzuje sa aj maximálna dovolená výška. V takomto prípade je možné realizovať nevýrobné stavby do výšky najviac 9 m (úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia), stavby na bývanie a ubytovanie najviac s 3 podlažiami a stavby výrobné do 4 podlaží (chránené drevo bez požadovanej výplne dutín), alebo 3 podlaží (priznané drevo). Požiarna odolnosť nosných a požiarne deliacich konštrukcií sa pohybuje na úrovni 60 až 90 minút.

Zámerom architektov nie je vo Viedni vybudovať drevené sídlisko. Betón sa svojimi vlastnosťami nedá nahradiť. Rovnaká budova z oboch technológií môže priniesť zaujímavý pohľad po celkovom dokončení. Niekedy obvodové steny schovajú pod omietku a priznajú drevené balkóny a striešky, vrátane nosných drevených trámov.
Zámerom architektov nie je vo Viedni vybudovať drevené sídlisko. Betón sa svojimi vlastnosťami nedá nahradiť. Rovnaká budova z oboch technológií môže priniesť zaujímavý pohľad po celkovom dokončení. Niekedy obvodové steny schovajú pod omietku a priznajú drevené balkóny a striešky, vrátane nosných drevených trámov.
Zámerom architektov nie je vo Viedni vybudovať drevené sídlisko. Betón sa svojimi vlastnosťami nedá nahradiť. Rovnaká budova z oboch technológií môže priniesť zaujímavý pohľad po celkovom dokončení. Niekedy obvodové steny schovajú pod omietku a priznajú drevené balkóny a striešky, vrátane nosných drevených trámov.

Zámerom architektov nie je vo Viedni vybudovať drevené sídlisko. Betón sa svojimi vlastnosťami nedá nahradiť. Rovnaká budova z oboch technológií môže priniesť zaujímavý pohľad po celkovom dokončení. Niekedy obvodové steny schovajú pod omietku a priznajú drevené balkóny a striešky, vrátane nosných drevených trámov.

Únikové cesty bez prekážok

Okrem požiarne odolných konštrukcií sú veľmi dôležité únikové cesty. Viacpodlažné stavby znamenajú dlhšiu únikovú cestu v prípade požiaru. Prakticky nevyhnutné je vytváranie chránených a čiastočne chránených ciest. Konkrétny typ závisí od druhu užívania stavby, počte osôb a vzdialenosti do bezpečia, ktorá je daná počtom podlaží drevostavby a ich rozlohou. Zabezpečenie čiastočne chránenej únikovej cesty v podmienkach drevostavieb znamená vybudovanie najmenej dvoch požiarne oddelených schodísk, avšak je možné ich realizovať v tom istom konštrukčnom systéme ako samotnú drevostavbu. Naproti tomu chránená úniková cesta je prípustná aj ako jediná úniková cesta, avšak je nevyhnutné ju vyhotoviť z konštrukčných prvkov s nehorľavými nosnými časťami a opláštením, tzv. konštrukčných prvkov D1 (železobetón, murovaná alebo oceľová konštrukcia) architektonicky prispôsobené koloritu drevostavby. Rovnako tak je nutné realizovať z konštrukčných prvkov D1 všetky výťahové a inštalačné šachty.

Ďalšou požiadavkou, s ktorou sa v súčasnosti stretávame je dostatočný počet parkovacích miest pre akúkoľvek stavbu. V prípade, že je požiadavka na realizáciu garáží v 1. nadzemnom podlaží drevostavby, je nevyhnutné, aby toto 1. nadzemné podlažie bolo realizované z konštrukčných prvkov druhu D1. V prípade drevostavieb realizovaných v zmiešanom konštrukčnom celku je požiadavka, aby exteriérové obklady, kontaktné (vrátane ETICS) alebo odvetrané, boli vyhotovené iba z nehorľavých materiálov (trieda reakcie na oheň A1 alebo A2).

Protipožiarna bezpečnosť najmä počas realizácie stavby

Pri výstavbe drevostavieb je absolútne nevyhnutné dodržiavať všetky zásady protipožiarnej bezpečnosti. Je potrebné si uvedomiť, že drevostavby sú najzraniteľnejšie práve vo fáze realizácie a preto platí, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Medzi základné zásady patrí pravidelné odstraňovanie drevného odpadu (najmä piliny a odrezky) zo stavby a jeho čo najskoršie vyvážanie mimo staveniska. O prísnom zákaze fajčenia, už hádam ani netreba hovoriť. Zvýrazniť treba kontrolu používania nástrojov, ktoré produkujú teplo, plameň alebo iskry (zváranie, brúsenie). Aplikácia ochranných obkladov – „zaklápanie“ konštrukcií – by mala prebehnúť čo najskôr, spolu s postupujúcou výstavbou nosných častí konštrukcií. Dôležité je aj adekvátne zabezpečenie staveniska, ktorého úroveň bude samozrejme závislá na veľkosti stavby; minimom je však zabezpečenie perimetra a kontrola vstupu.

Potrebné je upozorniť na fakt, že informácie, ktoré analyzujeme pri výklade novej normy sú zovšeobecnením zmien, ktoré prináša revízia STN 92 0201-2:2017 pre potreby ich prezentácie širšej odbornej verejnosti a investorom. Cieľom bolo predstaviť základné limity, požiadavky na vyhotovenie konštrukcií a ďalšie parametre drevostavieb, pri ktorých došlo ku zmenám oproti minulosti. Komplexnosť problematiky protipožiarnej bezpečnosti stavieb vyžaduje konzultovať architektonickú štúdiu, či návrh projektu so špecialistom požiarnej ochrany už počas projektovania. Identifikuje sa tak najefektívnejší a ekonomicky najvýhodnejší variant zabezpečenia požiadaviek právnych predpisov a technických noriem protipožiarnej bezpečnosti.

Autor fotografií: PhDr. Anton Mrník

doc. Ing. Vladimír Mózer, PhD.

doc. Ing. Vladimír Mózer, PhD.

prodekan Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity a spoluautor spracovaných zmien – týkajúcich sa viacpodlažných drevostavieb