Východiská architektonickej tvorby v kontexte zastrešení ruín

Článek byl vydán v rámci odborné konference doktorského studia Juniorstav 2021. Byl oceněn odbornou porotou konference a okomentován spolupracovníky redakce TZB Info.

1. Úvod

Zastrešovanie ruín v zahraničí je oveľa častejšie ako na Slovensku. Ruiny sa prekrývajú z dôvodu ich funkčnej adaptácie, alebo dôvodu ochrany a prezentácie hodnôt, ktoré ruina predstavuje. Príspevok nadväzuje na teóriu zastrešovania ruín stanovenú danými výskumnými úlohami, ktoré na danú tému boli v nedávnej minulosti spracované. Predkladá samostatný prieskum najaktuálnejších realizácií zastrešení ruín (najmä v zahraničí). Diela sú skúmané z hľadiska stanovených determinantov, formujúcich architektonický výraz nového zásahu.

2. Teoretické východiská

„Ruina je stavba, ktorá stratila konštrukcie tvoriace jej prirodzenú ochranu ..., čím je vystavená negatívnym atmosférickým vplyvom. ... Je to stavba, ktorá prestala plniť svoju funkciu, prestala byť ochranou pre ľudské aktivity a z ktorej začalo postupne ubúdať až po jej úplný zánik.“ [1] Problematike jej obnovy a prezentácie aj s možnosťou zastrešenia sa venovala J. Gregorová [2], [3]. Zastrešovanie ruín ako citlivá téma ich pamiatkovej ochrany je rozoznaná aj architektonicko-historickými výskumníkmi [4], [5]. Podrobne tému rozpracovala L. Chovancová vo svojej dizertačnej práci, z ktorej príspevok ťažiskovo čerpá typológiu zastrešení ruín a hlavné determinanty ich návrhu [6].

Základnými determinantami ovplyvňujúcimi zastrešenie ruiny sú determinanty (i) prírodné a spoločenské, definujúce klimatický a kultúrny kontext ruiny, (ii) urbanistické v zmysle diktátu okolitého prostredia ruiny, ktoré môže byť krajinné, či sídelné, a v rámci ktorých môže byť ruina exponovaná, alebo neexponovaná – prerastená vegetáciou, či začlenená do okolitej výstavby, (iii) architektonicko-konštrukčné, rozoznávajúce mieru zachovania pôvodného objemu ruiny a mieru podľahnutia deštruktívnym mechanizmom, ktoré môžu rozhodnúť o schopnosti ruiny prijať ďalšie zaťaženie, (iv) pamiatkové a legislatívne determinanty v zmysle rozoznania komplexu hodnôt, ktorými ruina disponuje, a v direktívnosti ich ochrany.

Miera zachovania ruiny vyjadruje pomer medzi zachovanou pôvodnou substanciou ruiny k jej pôvodnému objemu, alebo jeho vedeckej rekonštrukcii. Objektívne kategorizuje ruiny bez ohľadu na ich stavebný vývoj počas ich fungovania ako budov a komplexnú aktivitu mechanizmov vedúcu k ich súčasnému degradovanému stavu.

Mieru zachovania ruiny možno odstupňovať – ruina môže byť (i) zachovaná so strešnou konštrukciou alebo jej fragmentom, (ii) zachovaná po korunnú rímsu, (iii) zachovaná s múrmi s výškou dostatočnou na vytvorenie disponibilného priestoru v ich interiéri, (iv) zachovaná s nízkymi múrmi, (v) zachovaná v pätách murív, alebo (vi) zachovaná pod súčasnou niveletou terénu a v lepšom prípade rozoznateľná atypom v terénnej konfigurácii, či vo výške a druhu zelene, prípadne vyskúmateľná archeologickými metódami.

Typológiu zastrešení ruín možno rozdeliť do troch kategórií – (i) krycie konštrukcie nad ruinami, alebo ich celými areálmi, (ii) ochranné konštrukcie položené priamo na ruine a (iii) ochranné konštrukcie vložené do ruiny, tzv. kontajnery.

3. Metodika

Na vybraných zahraničných architektonických webových portáloch so širokou databázou projektov bol vykonaný prieskum realizácií zastrešení ruín. Základnou podmienkou pre zaradenie realizácie do prieskumu bol súvis zastrešenia so skutočnou ruinou, projekt sa teda nejednal nadstavby fungujúcej budovy vo fáze jej užívania, alebo adaptácie objektu na jeho funkčnú zmenu a odhalenia častí konštrukcií, ktoré v konečnom dôsledku môžu vyvolávať dojem zastrešovania ruiny. Druhou podmienkou bol profit interpretácie a stavebno-technického stavu ruiny z pridaných konštrukcií – tie chránili ruinu pred pôsobením škodlivých vplyvov vonkajšieho prostredia, alebo spomaľovala ich pôsobenie, alebo napomáhala stabilite ruiny.

Pozorovaná bola miera zachovania ruiny a poloha zastrešenia voči nej, podľa ktorej bolo zastrešenie zaradené do typologického druhu. Ďalšími sledovanými kvalitami bol typ prostredia, v ktorom sa ruina nachádza, jej exponovanosť a vzťah jej nivelety s okolitým terénom. Obvodovým stenám – ak ochranná konštrukcia, alebo krycia stavba nejaké mala – bol pridelený konštrukčný systém, sledovaný bol konštrukčný materiál nosnej časti konštrukcie stien a striech.

Medzi menej exaktnými sledovanými kvalitami bol postoj novej architektúry definovanej vzťahom nového zastrešenia a ruiny k okolitému prostrediu, v ktorom sa nachádza, funkcia nového priestoru vytvoreného zastrešením a pozícia ruiny v ňom a práca zastrešenia s priestorovými kvalitami východiskového stavu ruiny.

4. Výsledky

Prieskum zozbieral 120 zahraničných realizácií stavieb a konštrukcií v dotyku s ruinami. Spolu ich tvorí 33 krycích stavieb nad ruinami, alebo ich areálmi, 56 ochranných konštrukcií položených priamo na ruine a 31 ochranných konštrukcií vložených do ruiny – kontajnerov.

Krycie stavby sa vyskytli vo všetkých typoch urbanistického prostredia (Obr. 1, Obr. 2, Obr. 3). Na architektonický návrh stavby výrazne vplýval urbanistický kontext, nakoľko prekrývané ruiny sú zväčša nízkej miery zachovania a pôvodný historický kontext zanikol spolu s väčšinou ich pôvodného objemu. Ruiny sa nachádzali v rôznej nivelete vzhľadom k okolitému terénu a preberajú funkciu historického dokumentu a exponátu. Novostavby nad nimi mali funkciu priamo súvisiacu s touto skutočnosťou, prípadne sa ruina stala súčasťou širšej expozície, alebo funkcia krycej stavby nesúvisela s exponátom ruín vôbec a stavba ruinu neprezentovala.

Obr. 1 Krycia stavba nad ruinou v prírodnom prostredí – vľavo realizácia od AIX Arkitekter 2018, Švédsko [7], vpravo od Goczołowie Architekci 2013, Poľsko [8]

Obr. 2 Krycia stavba nad ruinou v mestskom prostredí – vľavo realizácia od Kostrenčić-Krebel 2013, Chorvátsko [9], vpravo od Amann-Cánovas-Maruri 2012, Španielsko [10]

Obr. 3 Krycia stavba nad ruinou v historickom prostredí – vľavo realizácia od GTRF Tortelli Frassoni Architetti Associati 2013, Taliansko [11], vpravo od Savioz Fabrizzi Architectes 2010, Švajčiarsko [12]

Kontext okolitého prostredia ochranných konštrukcií položených priamo na ruine hral menej významnú rolu v riešeniach zastrešení, nakoľko ten bol striktne historický a nadiktovaný ruinou, na ktorej bolo zastrešenie položené. Ochranná konštrukcia položená priamo na ruine okrem priradenia funkcie exponátu ruine obnovuje jej pôvodnú nosnú funkciu a ruina sa stáva riadnym a živým členom konštrukčného systému. Architektonické riešenie ochrannej konštrukcie je často postavené na tektonických charakteristikách zanikutého pôvodného zastrešenia. Väčšina nových konštrukcií je z ľahkých konštrukčných materiálov a je evidentná tendencia k ich návratnosti. Strešná konštrukcia je na ruine položená bezprostredne (Obr. 4), alebo cez dištančný článok rôzneho konštrukčného riešenia a vzťahu k rozvoľnenej siluete koruny murív ruiny (Obr. 5).

Obr. 4 Ochranná konštrukcia položená priamo na ruine – vľavo realizácia od Witherford Watson Mann 2013, Spojené Kráľovstvo [13], vpravo od Ferran Vizoso 2013, Španielsko [14]

Obr. 5 Ochranná konštrukcia položená na ruine cez dištančný článok – vľavo kolektívna realizácia 2014, Bulharsko [15], vpravo od BSA 2015, Španielsko [16]

Urbanistický kontext ochranných konštrukcií vložených do ruín, tzv. kontajnerov, je vymedzený samotnou ruinou podobne ako v predošlom type zastrešení. Ruina preberá iba funkciu exteriérového exponátu. Kontajner môže objem, ktorým ruina prirodzene disponuje, rešpektovať, alebo ho presahovať (Obr. 6). Aj napriek samonosnosti vloženej architektúry táto môže dbať na historický kontext ruiny a môže ho obnovovať, alebo naznačovať (Obr. 7).

Obr. 6 Ochranná konštrukcia vložená do ruiny – vľavo realizácia od NRJA 2002, Litva [17], vpravo od Granada Garcés Arquitectos 2018, Kolumbia [18]

Obr. 7 Ochranná konštrukcia vložená do ruiny – vľavo realizácia od WT Architecture 2014, Spojené Kráľovstvo [19], vpravo od SAMI Arquitectos 2015, Pico [20]

5. Diskusia

V priereze skúmaných realizácií zatrešení ruín sa vyskytlo niekoľko spoločných architektonických motívov, ktoré presiahli objektívne rámce nastavené rozoznávanými determinantmi riešení zastrešenia ruín. Reprezentujú subjektívnu protrebu autora priniesť do návrhu zastrešenia novú kultúrnu vrstvu.

Nové impulzy vnáša vzťah ku kontextu, v ktorom sa môže miera odlíšenia ruiny voči okolitému tektonickému, či prírodnému prostrediu rôzne interpretovať. V tejto súvislosti je možné vnímať motív kontrastu novej konštrukcie, ktorého využitie môže znamenať upozornenie na polohu ruiny a zvýšenú koncentráciu predstavovaných historických hodnôt v šírej prírode, či v kolorite zástavby súčasného heterogénneho, alebo historického charakteru – porovnaj ľavý a pravý stĺpec v Obr. 1, Obr. 2 a Obr. 3.

Druhým architektonickým motívom je svetlo. Nová konštrukcia, či stavba môže ruine prinavracať približné kvality jej pôvodného funkčného stavu, alebo nová konštrukcia môže ťažiť z východiskového stavu ruiny a novými kvalitami, ktorými disponuje, či už to je presvetlenie, alebo veľkopriestorovosť a dispozičná voľnosť interiéru získaná stratou jeho pôvodných interiérových väzieb – porovnaj ľavý a pravý stĺpec v Obr. 4 a Obr. 5.

Ďalším motívom je autonomita – téma, ktorá prerastá všetkými typologickými druhmi zastrešení. Evidentná je autonomita konštrukčná, súviasiaca s polohou zastrešenia voči ruine, možno ju však hľadať aj v práci s urbanistickým kontextom a architektonickým výrazom a nájsť ju aj v tak limitujúcej polohe novej architektúry akou je jej vloženie do ruiny – porovnaj ľavý a pravý stĺpec v Obr. 6 a Obr. 7.

6. Záver

V predošlých výskumoch sú nové zastrešenai ruín skúmané z hľadiska miery zachovania ruiny, jej stavebno-technického stavu a metódy pamiatkovej obnovy. Architektonickými kritériami výrazne zasahujúcimi do návrhu zastrešenia sú aj iné kvality, presahujúce objektívny rámec nastavený danými výskumami, kvality menej objektívne ako inovatívnosť, či kreativita, ktoré výsledné stvárnenie zastrešenie ovplyvňujú taktiež významnou mierou.

Príspevok túto skutočnosť ilustruje na základe niekoľkých architektonických motívov, naznačujúcich neobmedzenosť architektonickej tvorby v limitujúcom prostredí akým je kontext ruín. Naopak príspevok potvrdzuje povinnosť reagovania a pracovania nových zastrešení ruín s okolitými urbanistickými kontextami, aj napriek orientácii ich hlavnej funkčnej náplne na ochranu a prezentáciu hodnôt ruiny.

Použité zdroje

1. RIZZI, Gionata. Preface. ASHURST, John. Conservation of Ruins. Oxford: Elsevier Limited, 2007, xixxxiii. ISBN 978-0-75-066429-5.
2. GREGOROVÁ, Jana. Prezentácia architektonického dedičstva: Aplikácia pri torzách architektúry. Bratislava, 2001. Habilitačná práca. Fakulta architektúry, Slovenská technická univerzita v Bratislave.
3. VOJTEKOVÁ, Eva, Jana GREGOROVÁ a František KALESNÝ. Application of Reversible Transparent and Translucent Structures in Monument Restoration of Buildings and Areals. In: Architecture in Perspective 2018: Sborník příspěvků z mezinárodní konference. Ostrava: Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava, 2018, s. 209–212. ISBN 978-80-248-4236-3.
4. RAZIM, Vladislav. Zříceniny hradů a městské hradby v současné praxi památkové péče. Památky středních Čech. Praha: Národní památkový ústav, 2010, 24(2), 10–60. ISSN 0862-1586.
5. ŠIMKOVIC, Michal. Metodika obnovy hradných zrúcanín na základe skúsenosti uplynulých 20 rokov. Monument Revue: Časopis na propagáciu vedeckého poznávania pamiatkového fondu Slovenska. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2020, 9(1), 14–29. ISSN 1338-807X.
6. CHOVANCOVÁ, Lýdia. Krycie konštrukcie torz architektúry (ochranné konštrukcie a krycie stavby torz architektúry). Bratislava, 2017. Dizertačná práca. Fakulta architektúry, Slovenská technická univerzita v Bratislave.
7. Triangular Timber Roof Shelters the Ruins of Sweden's Oldest Church. Dezeen [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://www.dezeen.com/2018/01/29/varnhem-abbey-aix-arkitekter-triangular-timber-roof-ruins-oldest-church-sweden/
8. GoczoŁowie Architekci, Ovo Grabczewscy Architekci. Krasiejow Paleontologicali Pavilion. Divisare [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete:
   https://divisare.com/projects/299027-goczolowiearchitekci-ovo-grabczewscy-architekci-krasiejow-paleontological-pavilion
9. Petar Zoranić Square and Šime Budinić Plaza / Kostrenčić-Krebel. ArchDaily [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://www.archdaily.com/478606/petar-zoranic-square-and-sime-budinic-plaza-kostrencic-krebel
10. Amann Cánovas Maruri: Roof for Molinete Roman Ruins. Designboom [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://www.designboom.com/architecture/amann-canovas-maruri-roof-for-molinete-roman-ruins/
11. GTRF Tortelli Frassoni Architetti Associati. Aula Di Cromazio E Piazze Della Basilica Di Aquileia. Divisare [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://divisare.com/projects/266833-gtrftortelli-frassoni-architetti-associati-orsenigo_chemollo-aula-di-cromazio-e-piazze-della-basilica-diaquileia
12. Coverage of Archaeological Ruins of Abbey of St. Maurice. Savioz Fabrizzi Architectes [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://www.sf-ar.ch/architect/coverage-archaeological-ruins-abbey-st-maurice-8.html?idm=51
13. Astley Castle. Witherford Watson Mann Architects [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://www.wwmarchitects.co.uk/projects/astley
14. Ferran Vizoso. Huge Skylight Church. Divisare [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete:
    https://divisare.com/projects/233700-ferran-vizoso-jose-hevia-huge-skylight-church
15. Conservation, Restoration and Adaptation of Church “St. Paraskeva” / Todor Mihaylov, Elitsa Andreeva, Emilia Kaleva, Aleksandra Vadinska. ArchDaily [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete:
    https://www.archdaily.com/573012/conservation-restoration-and-adaptation-of-church-st-paraskeva-te-architects
16. Monastery of San Juan Cover / BSA. ArchDaily [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://www.archdaily.com/783820/cubierta-monasterio-de-san-juan-bsa
17. House of Ruins (Drupas) / NRJA. ArchDaily [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete:
    https://www.archdaily.com/14450/house-of-ruins-drupas-nrja
18. Fragments – Counter Monument / Granada Garcés Arquitectos. ArchDaily [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete: https://www.archdaily.com/919792/fragments-nil-counter-monument-granada-garces-arquitectos
19. The Mill / WT Architecture. ArchDaily [online]. [cit. 2020-11-15]. Dostupné na internete:
    https://www.archdaily.com/623555/the-mill-wt-architecture
20. E/C House by SAMI Arquitectos, Concrete Walls Within Dark Basalt Stone Ruins. Bigmat International Architecture Agenda