opravné prostředky ze zákona 406, když nelze povinnosti splnit
principy referenčních hodnot
kombinace zdrojů a systémů, regulace a monitoring
argumentace pro opatření
registrace
Energetická náročnost budov od 2022
prezenčně středa 1.12.2021
Praha
registrace
Nejnavštěvovanější odborný portál
pro stavebnictví a technická zařízení budov
TZB studio
zobrazit program

Obnova panelových budov v právnych a technických predpisoch v Slovenskej republike

Obnova budov sa týka v SR najmä bytových domov postavených hromadnými formami v druhej polovici minulého storočia s využitím najmä panelových technológií. Obnova budov sa uskutočňuje ako celková alebo čiastková. Znižovanie potreby energie v budovách, najmä potreby energie na vykurovanie sa uskutočňuje ako významná obnova. Uskutočneniu významnej obnovy má predchádzať odstránenie systémových porúch.

Úvod

Všeobecne platí, že vykonanie obnovy súvisí so zmenou funkčných vlastností spĺňajúcich základné požiadavky na stavby a súvisí s predĺžením životnosti jednotlivých stavebných konštrukcií, technického zariadenia a budovy ako celku. Obnova budovy nesúvisí so zmenami stavby, ktoré by boli prestavbou, nadstavbou alebo vstavbou, vykonávaním zmeny dispozície, účelu využívania budovy. Všetky takéto zmeny sú predmetom rekonštrukcie budovy. Spresnenie pojmov súvisiacich s obnovou budov vyplýva z riešenia úlohy VaV Technický stav a perspektívy obnovy a revitalizácie bytového fondu [1].

Obnova je uskutočnenie zmien existujúcej budovy, stavebných konštrukcií a technického zariadenia budovy, ktorými sa pred ukončením ich životnosti dosiahne splnenie základných požiadaviek na stavby a predĺženie životnosti stavby a častí stavby obvykle bez prerušenia užívania budovy. Obnova samôžedeliť z hľadiska rozsahu uskutočňovaného procesu na:

  • celkovú obnovu,
  • čiastkovú obnovu.

Celková obnova je stav budovy zabezpečený stavebnými úpravami, kedyvšetky stavebné konštrukcie a technické zariadenie budovy spĺňajú základné požiadavky na stavby určené právnymi a technickými predpismi.

Čiastková obnova je stav časti budovy zabezpečený stavebnými úpravami, kedy jedna či viac stavebných konštrukcií alebo technických zariadení budovy spĺňa/spĺňajú základné požiadavky na stavby, ktoré sú určené právnymi a technickými predpismi.

Celková obnova sa môže vykonať naraz, alebo postupovými krokmi. Čiastková obnova môže zahŕňať jeden alebo viac postupových krokov.

Podľa účelu sa môže obnova budovy vykonať s cieľom:

  • odstrániť systémové poruchy,
  • zabezpečiť zníženie potreby energie pri užívaní budov,
  • odstrániť nedostatky súvisiaca so životnosťou zabudovaných stavebných materiálov a stavebných konštrukcií,
  • zabezpečiť užívateľskú bezpečnosť.

Systémové poruchy sú také nedostatky stavby, ktoré vznikli bez vplyvu užívateľov alebo zanedbanej údržby a sú zapríčinené návrhom stavby, uplatnenými stavebnými materiálmi a technologickými procesmi zhotovenia. Obvykle súvisia so znížením užívateľskej bezpečnosti a môžu viesť k haváriám. Odstránenie systémovej poruchy je čiastkovou obnovou budovy, ktorá sa vždy musí vykonať ako jeden postupový krok.

Významnou obnovou budovy (definovanou zákonom č. 555/2005 Z. z.) sú stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne užívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany zateplením jej obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní budovy najmenenej v rozsahu 25 % plochy obalových konštrukcií budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť naraz alebo postupnými stavebnými úpravami. Významná obnova je čiastkovou obnovou budovy. Pokiaľ sa významná obnova uskutočňuje postupovými krokmi, každý postupový krok je čiastkovou obnovou budovy.

Rekonštrukcia budovy je zmena stavby, ktorá súvisí s prestavbou, nadstavbou alebo vstavbou, zmenou dispozície, účelu využívania budovy nezávisle na životnosti a skutočných funkčných vlastnostiach stavebných konštrukcií a technického zariadenia budovy. Obvykle vyžaduje prerušenie užívania budovy.

Odstraňovanie systémových porúch

Na definované účely podpory vrátane zateplenia obnovovanej budovy a odstraňovanie statických nedostatkov je možné čerpať úver podľa zákona č. 265/2009 Z. z. [2]

Systémové poruchy sa prejavujú sa najmä na bytových domoch postavených panelovou technológiou hromadným spôsobom výstavby. Prejavujú sa na väčšine bytových domov postavených rovnakou technológiou a v rovnakých typoch, konštrukčných systémochalebo stavebných sústavách. Pri bežnom rozsahu prejavu poruchy je preto na odstránenie poruchy obyčajne použiteľný rovnaký spôsob realizácie.

Odstránenie príčiny vzniku poruchy má byť prevenciou pred jej vznikom a rozšírením na bytových domoch a má zabrániť opakovateľnosti vzniku poruchy.

Druhy sytémových porúch, ich výskyt v stavebných konštrukciách bytových domov postavených v jednotlivých typoch, konštrukčných systémoch a stavebných sústavách hromadnej bytovej výstavby, popis prejavu systémových porúch a spôsob ich odstránenia sú vymedzené zákonom č. 443/2010 Z. z. [3].

Definovaných je 12 systémových porúch:
a) porucha keramzitbetónových obkladových dielcov na klimaticky najviac namáhanom štíte bytového domu,
b) porucha troskopemzobetónových obkladových dielcov na štítoch bytového domu,
c) porucha vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru bytového domu,
d) porucha predsadených lodžií s kazetovými stropnými panelmi bytového domu,
e) porucha predsadených lodžií s dutinovými stropnými panelmi bytového domu,
f) porucha balkónov a lodžií bytového domu,
g) porucha vystupujúcich zvislých pilastrov a vodorovných ríms bytového domu,
h) porucha obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu,
i) porucha stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou hrúbky 80 mm bytového domu,
j) porucha atiky bytového domu,
k) porucha obvodového plášťa a nosných stien z pórobetónových tvárnic bytového domu,
l) porucha obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov a súvisiacej predsadenej lodžie bytového domu.

Pre účely zákona sa definuje podlahová plocha bytu ako súčet plochy jeho obytných miestností, plochy príslušenstva bytu a plochy lodžií, balkónov a terás. Na odstránenie systémovej poruchy podľa zákona:

  1. § 6 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) a j) možno poskytnúť dotáciu v rozsahu do výšky 50 % oprávnených nákladov, najviac však 19 eur na 1 m2 podlahovej plochy bytu,
  2. § 6 ods. 1 písm. g), h), i), k) a l) možno poskytnúť dotáciu v rozsahu do výšky 30 % oprávnených nákladov, najviac však 13 eur na 1 m2 podlahovej plochy bytu.

Predpisy a postupy na znižovania potreby energie v budovách

Dominantný podiel na spotrebe energie pri užívaní bytových budov má vykurovanie a príprava teplej vody. Potreba energie na vykurovanie je v klimatických podmienkach Slovenska účelom s najväčším podielom na celkovej spotrebe energie vo všetkých kategóriách budov. Význam spotreby energie na prípravu teplej vody vzrastá znižovaním spotreby energie na vykurovanie. Zmenou tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a systémovými zmenami technického zariadenia budov sa priaznivo ovplyvní potreba tepla a energie v budove. Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov je dôležitým opatrením ovplyvňujúcim zníženie potreby primárnych zdrojov energie.

Podmienky na zabezpečenie znižovania potreby energie v budovách pre jednotlivé kategórie budov (rodinné domy, bytové domy, budovy škôl, administratívne budovy, nemocnice, hotely a reštaurácie, športové haly, budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby a budovy so zmiešaným účelom využitia) a jednotlivé miestaspotreby energie vymedzuje zákon č. 555/2005 Z.z. [4]. Požiadavky prislúchajúce špecifickým vlastnostiam rôznych kategórií budov boli podkladom pre kvantifikovanie minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov podľa vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z.z. [1]. Nové a významne obnovené budovy by mali byť navrhované a zhotovené tak, aby mohli byť zaradené do energetickej triedy A alebo B. Podľa §4 ods. 3 zákona je projektant povinný v projektovej dokumentácii na stavebné povolenienovejalebovýznamneobnovovanej budovy preukázať predpoklad splnenia minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Splnenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy je potrebné preukázať ku kolaudačnému konaniu energetickým certifikátom. Budova významne obnovovaná, čiže aj taká, ktorej obvodový plášť je zatepľovaný, má splniť minimálne požiadavky, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Dosiahnutie energetickej triedy B vyžaduje vykonať všetky stavebné úpravy významnej obnovy budovy naraz.

Implementáciou prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov č. 2010/31/EU [6] sa majú zmenou zákona č. 555/2005 zaviesť rôzne úrovne požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.

Okrem požiadavky na zabezpečenie nízkoenergetickej výstavby zodpovedajúcej podmienkam triedy energetickej hospodárnosti B, by to malo byť po roku 2020 zabezpečenie výstavby všetkých nových budov s takmer nulovou spotrebou energie.

NÁVRH REVÍZIE STN 73 0540–2

Uplatnenie rôznej kvality tepelnej ochrany preukazuje možnosti zníženia potreby tepla podľa stanovenej klasifikácie (nízkoenergetické, ultra nízkoenergetické a pasívne budovy), ako aj určenie možných úspor vyplývajúcich z uplatnenej kombinácie tepelnotechnických vlastností stavebných konštrukcií a maximálne možnej úspory ako podklad prestanovenie potenciálu úspor. Definície úrovne energeticky úsporných, nízkoenergetických, ultra nízkoenergetických, pasívnych budov a budov s takmer nulovou spotrebu energie definuje návrh revízie STN 73 0540–2 [8].

Energeticky úsporná budova je budova navrhnutá so splnením hygienických požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií. Uvedenejpodmienkevyhovujú budovy spĺňajúce energetické kritérium podľa STN 73 0540–2: 2002 pre obnovované budovy.

Nízkoenergetická budova je budova navrhnutá tak, aby potreba tepla na vykurovanie bola aspoň o 50 % menej energie ako bežná budova. Takémuto vyjadreniu vyhovujú podmienky zavedenia požiadaviek na minimálnu energetickú hospodárnosť podľa vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z. z., aby maximálna potreba tepla na vykurovanie nebola vyššia ako minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov (horná hranica energetickej triedy B).

Ultra nízkoenergetická budova je budova navrhnutá tak, aby maximálna potreba tepla na vykurovanie nebola vyššia ako polovica potreby tepla na vykurovanie určenej pre nízkoenergetické budovy. Uvedenú úroveň spĺňajú budovy s potrebou energie na vykurovanie nižšou ako je horná hranica energetickej triedy A podľa vyhlášky č. 311/2009 Z. z.

Budova s takmer nulovou spotrebou energie je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou, pri ktorej potrebné takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie na užívanie takejto budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou v budove alebo v jej blízkosti.

Horná hranica energetickej triedy D (106 kWh/(m2.a)) vyhovuje aj podmienkam určenia potreby tepla na vykurovanie stanovenej pre neprerušované vykurovanie ako energetické kritérium pre faktor tvaru 0,3 1/m.

Referenčné hodnoty uvádza podľa tab. 4 prílohy č. 1 vyhlášky č. 311/2009. Horná hranica energetickej triedy B je určená ako 50 % hornej hranice energetickej triedy D (pozri prílohu 3 vyhlášky MVRR SR č. 311/2009 Z. z.).

Existujúci fond budov

Spotreba tepla na vykurovanie za rok je určená na 1 m2 mernej plochy, pričom je stanovená rovnako, ako celková podlahová plocha, z celkových vonkajších rozmerov budovy. Na hodnotenie skutočnej spotreby tepla (teda energetickej náročnosti bytových domov) sa využili poznatky z databázy bytových domov so zisteniami za obdobie rokov 1994–2003 [3]. Priemerná spotreba tepla na vykurovanie pre celé Slovensko bez ohľadu na typ, konštrukčný systém alebo stavebnú sústavu a lokalitu výstavby je 114,8 kWh/(m2.a).

Najvyššiu priemernú spotrebu tepla 131,7 kWh/(m2.a) mali domy murované a z tehloblokov. Najnižšiu priemernú spotrebu tepla 99,7 kWh /(m2.a) majú panelové bytové domy postavené od roku 1983 do roku 1993 (ojedinelouskutočnená výstavba do roku 1999), teda v období s prísnejšími požiadavkami na tepelnotechnickú kvalitu obvodových plášťov podľa normy platnej od roku 1984 do roku 1992. Uvedená hodnota sa uvažovala ako základ pre určenie referenčnej hodnoty fondu budov Rs. Byty postavené od roku 1992, ktoré predstavujú najmä novšie byty postavené po roku 1999 v neunifikovaných stavebných sústavách, majú spotrebu tepla 101,9 kWh /(m2.a). Určenie hornej hranice energetickejtriedy D (106 kWh/(m2.a)) vyplýva zo štatistického hodnotenia spotreby energie na vykurovanie za obdobie 1995–2003 upravenej na normalizovaný počet dennostupňov 3422 K.deň. Významnou obnovou pri dosiahnutí energetickej triedy B (horná hranica 53 kWh/(m2.K)) sa potreba energie zníži o 50 %, čo reprezentuje úsporu tepla na vykurovanie. V závislosti na konkrétnom type, konštrukčnom systéme alebo stavebnej sústave, v ktorýchboli postavené bytové domy a rozsahu vykonania stavebných úprav vyplývajúcich z významnej obnovy (zateplenie obvodového a strešného plášťa, výmena otvorových konštrukcií, zateplenie deliacich konštrukcií medzi vykurovanými a nevykurovanými priestormi, obnova vykurovacieho systému, vrátane hydraulického vyváženia sústavy a zabudovania regulácie v zásobovaní teplom, obnova systému prípravy teplej vody) je možné dosiahnuť 30 až 60 % úspory tepla.

Splnenie nových požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov podľa prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti 2010/31/EÚ vyžaduje zavedenie nových požiadaviek aj na tepelnotechnické vlastnosti stanovením požiadaviek na normalizované hodnoty súčiniteľa prechodu U vo W/(m2.K) prerôzneúrovne výstavby (nízkoenergetická, ultranízkoenergetická, pasívna a výstavba s takmer nulovou spotrebou energie). Vyžaduje to aj zmenu energetického kritéria zohľadňujúceho uvedené úrovne výstavby. Splnenie požiadaviek na minimálnu požiadavka na energetickú hospodárnosť vyžaduje zohľadniť aj vplyv faktora tvaru na potrebu tepla na vykurovanie.

Energetická certifikácia budov

Výpočet energetickej hospodárnosti sa v procese energetickej certifikácie vykonáva ako normalizované energetické hodnotenie podľa vyhlášky č. 311/2009 Z.z. ku kolaudačnému konaniu. Normalizované hodnotenie sa vykonáva so zohľadnením skutočného zhotovenia stavby, teda odborne spôsobilá osoba musí porovnať skutočné vyhotovenie s vlastnosťami stavebných materiálov, stavebných konštrukcií a prvkov systémov technického zariadenia budovy s projektovanými, teda zahrnutými do projektovej dokumentácie.

Zatriedenie budovy do energetickej triedy sa vykonáva podľa globálneho ukazovateľa, celkovej dodanej energie (súčet potreby energie na jednotlivé miesta spotreby). Jedná sa o hodnotenie budovy z hľadiska energetickej hospodárnosti.

Zmena podmienok hodnotenia budov, zohľadnenie požiadaviek na rôzne úrovne energetickej hospodárnosti, vrátane návrhu nákladovo optimálnych opatrení by sa mali uplatniť po 1. 1. 2013 podľa implementácie smernice 2010/31/EÚ do právnych predpisov platných v SR. Budovy sa budú zaraďovať do energetickej triedy aj podľa primárnej energie. V účasnosti už rodinné domy vyhovujú minimálnej požiadavke na energetickú hospodárnosť, ak je vypočítaná hodnota primárnej energie menšia alebo rovná 160 kWh/m2 celkovej podlahovej plochy za rok, čo odpovedá hornej hranici energetickej triedy B pre primárnu energiu. Na určenie energetickej triedy A príslušne platí § 6 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 311/2009 Z. z. Minimálnu požiadavku na energetickú hospodárnosť budov spĺňajú bytové domy, ak ich vypočítaná hodnota primárnej energie je menšia alebo rovná 126 kWh/(m2.a), čo je hornou hranicou energetickej triedy B pre primárnu energiu.

Literatúra

  • [1] Sternová, Z.: Technický stav a perspektívy obnovy a revitalizácie bytového fondu. Záverečná správa. E 05.3, Spr. č. 005/RÚ/2009/10090005–Z/VaV–E05.3, úlohy VaV Zák.č. 10090005/2009–Z– 354/550/2007/MVRR SR. Bratislava: TSÚS. 2009
  • [2] Zákon č. 265/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 607/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
  • [3] Zákon č. 443/2010 Z. z. o podpore rozvoja bývania a o sociálnom bývaní
  • [4] Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov
  • [5] Vyhláška MVRR SR č. 311/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočteenergetickej hospodárnosti budov a obsah energetického certifikátu z 30. júla 2009
  • [6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie), Ú. v. EÚ I. 153, s. 13 – 33
  • [7] Sternová, Z. a kol.: Energetická hospodárnosť a energetická certifikácia budov. Bratislava: Jaga group, s.r.o., 2010
  • [8] STN 73 05402 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné vlastnosti. Návrh revízie. 2011.
 
 
Reklama