Nejnavštěvovanější odborný web
pro stavebnictví a technická zařízení budov

Hodnotenie úrovne zabezpečenia ochrany pred požiarmi Trenčianskeho hradu

Ing. Stanislava Gašpercová, PhD., doc. Ing. Linda Makovická Osvaldová, PhD., Ing. Tomáš Kostelanský

V rámci predstavovania analýz a prípadových štúdií požiarov sme tentokát oslovili zástupcu žilinskej univerzity sa žiadosťou príkladu zabezpečenia pamiatkových objektov. Príspevok sa zaoberá zhodnotením úrovne zabezpečenia ochrany pred požiarmi na Trenčianskom hrade, ktorý patrí k najnavštevovanejším v Slovenskej republike.

Požiar hradu Krásna Hôrka v roku 2012 inicioval k auditu o zabezpečení ochrany pred požiarmi všetkých historických a kultúrnych pamiatok na Slovensku. Na území nášho štátu sa nachádza vyše 12 tisíc pamiatok, ktoré musia týmto auditom prejsť. Príspevok sa zaoberá zhodnotením úrovne zabezpečenia ochrany pred požiarmi na Trenčianskom hrade, ktorý patrí k najnavštevovanejším v Slovenskej republike. V úvode je rozdelený na časti pojednávajúce o súčasnom organizačnom a technickom zabezpečení ochrany pred požiarmi. Ďalšia časť je popis možných zdrojov požiaru. Poslednú teoretickú časť tvorí popis analýzy rizík, ktorá môže slúžiť na ohodnotenie súčasného stavu ochrany pred požiarmi akéhokoľvek historického objektu. Praktickú časť tvorí posledná kapitola, kde je analýza rizík aplikovaná na Trenčiansky hrad.

Úvod

Trenčiansky hrad je dominanta mesta Trenčín, ale aj celého Považia. Strážil obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. V období Veľkej Moravy sa na mieste súčasného hradu nachádzalo hradisko, ktoré slúžilo ako centrum okolitého regiónu. Terajší hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité brody cez rieku Váh a obchodné cesty spájajúce oblasť Severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V hrade v neskorších storočiach sídlil pohraničný komitát, kráľovská a neskôr aj šľachtická župa [1].

Trenčiansky hrad je vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja. Správu hradu vykonáva Trenčianske múzeum v Trenčíne, ktoré funguje ako príspevková organizácia zriadená vyšším územným celkom. Hrad bol v roku 1790 zasiahnutý požiarom a odvtedy chátral. S opravou hradu sa začalo v roku 1912. Ďalšia oprava začala v roku 1952 a prebieha až dodnes [2].

Obr. 1 Rozmiestnenie jednotlivých objektov Trenčianskeho hradu [3]

Hrad sa nachádza na skale nad mestom Trenčín. Z južnej strany hrad obkolesuje lesopark Brezina. V areáli hradu sa nachádza viacero objektov. Hrad je rozdelený do dvoch väčších celkov, a to dolný a horný hrad. Dolný hrad tvoria Vstupná brána, 1. brána, Hodinová veža, Delová bašta, Kráľovská veža, Batériová bašta a z novších objektov administratíva, vodáreň, amfiteáter a zrekonštruovaná budova kasárni. Horný hrad tvoria Jeremiášova bašta, hospodársky objekt, 3., 4. a 5. brána. Najvyužívanejšie objekty horného hradu sú Zápoľského palác, Ľudovítov palác, Barborin palác a Matúšova veža, v ktorých sú umiestnené expozície Trenčianskeho múzea [2]. Rozmiestnenie jednotlivých objektov je na obr. 1.

Hrad je celoročne využívaný na rôzne kultúrne a spoločenské akcie, ako sú divadelné predstavenia, koncerty, nočné prehliadky, ukážky historických remesiel, rytierske súboje, pri ktorých je častokrát využívaný otvorený oheň. V dolnej časti hradu sa nachádza amfiteáter, s kapacitou cca 600 ľudí [2].

1. Prevádzkové a technické podmienky hradu

Hrad je pre verejnosť otvorený denne od 7:00 do 20:00 a počas nočných prehliadok až do 24:00 hodiny. Na hrade sa môže naraz zdržiavať až 500 návštevníkov, z toho v hornej časti hradu až 100, v priestoroch Matúšovej veže sa naraz zdržiava maximálne 30 osôb plus sprievodca. V pracovnej dobe pracuje v areáli hradu do 50 zamestnancov [4].

Obr. 2 Drevený krov jedného z objektov Trenčianskeho hradu [3]

Hrad sa rozprestiera v centre mesta Trenčín na ploche 2,42 hektárov. Vek najstarších objektov hradu je asi 1000 rokov. Výška hlavnej veže (Matúšova veža) je 40 m od posledného nádvoria a 140 m od úrovne Mierového námestia [5]. Obvodové múry jednotlivých častí hradu sú väčšinou kamenné. Podlahy sú drevené alebo pokryté dlažbou. Stropy sú klenbové. V zrekonštruovaných častiach hradu sú stropy oceľobetónové alebo drevené trámové. Nosnú konštrukciu striech tvorí drevený krov, pozri obr. 2 [2].

Strešná krytina objektov je nasledovná:

delová bašta – drevený šindel, plocha 600 m²,
hladomorňa – drevený šindel, plocha 300 m²,
hodinová veža – drevený šindel, plocha 200 m²,
1. brána – drevený šindel, plocha 300 m²,
Zápoľského palác – medená krytina, plocha 800 m²,
Ľudovítov palác – medená krytina, plocha 400 m²,
Barborin palác – medená krytina, plocha 500 m²,
Matúšova veža – drevený šindel, plocha 600 m²,
kasárne – medená krytina, plocha 800 m² [6].

Hlavný vypínač elektrického prúdu sa nachádza pri informačnom centre. Rozvod zemného plynu je vedený len po informačné centrum, kde je aj hlavný uzáver. Vykurovanie v hornej časti hradu je zabezpečené pomocou akumulačných kachieľ v nasledovných objektoch: Delová bašta, Barborin palác, Ľudovítov palác, 3. brána. Jednotlivé objekty hradu sú chránené proti atmosférickej elektrine bleskozvodmi [4].

2. Organizačné zabezpečenie ochrany pred požiarmi

Obr. 3 Stanovisko strážnej služby a súčasne ohlasovňa požiarov [3]

Trenčianske múzeum v Trenčíne je vedené ako správca Trenčianskeho hradu. Z toho dôvodu zabezpečuje povinnosti, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných predpisov na úseku ochrany pred požiarmi osobami, ktoré majú na výkon týchto činností požadované osvedčenie alebo osobitné oprávnenie o odbornej spôsobilosti. Dokumentácia ochrany pred požiarmi je pravidelne aktualizovaná. Preventívne protipožiarne prehliadky sa vykonávajú v objektoch Trenčianskeho hradu minimálne raz za 3 mesiace, pričom zistené nedostatky sú priebežne odstraňované. Pre objekty Trenčianskeho hradu je spracovaná dokumentácia o požiarnobezpečnostnej charakteristike užívanej stavby [2].

Osoby, ktoré sa s vedomím Trenčianskeho múzea v Trenčíne za účelom vykonávania činností pre túto právnickú osobu zdržujú v objekte Trenčianskeho hradu, ako aj zamestnanci Trenčianskeho múzea v Trenčíne, sú pravidelne školení. Zo zamestnancov je zriadená protipožiarna hliadka právnickej osoby, ktorej členovia sa pravidelne zúčastňujú na odbornej príprave. Ohlasovňa požiarov je umiestnená v objekte 3. brány, kde je zabezpečená nepretržitá služba súkromnou bezpečnostnou službou, ktorej zamestnanci zabezpečujú aj ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase. Budova ohlasovne požiarov je na obr. 3. Pre tento účel sú pravidelne školení [2].

3. Technické zabezpečenie ochrany pred požiarmi

Jednotlivé objekty Trenčianskeho hradu nie sú delené na požiarne úseky, preto sa tu nenachádzajú žiadne požiarne uzávery. Únikové cesty sú udržiavané a trvale voľné, riadne označené a osvetlené umelým svetlom. V objektoch horného hradu aj núdzovým osvetlením. Pre každý objekt hradu je spracovaný evakuačný plán, ktorý pozostáva z evakuácie osôb a evakuácie materiálu historickej hodnoty. Najzložitejšia evakuácie je z Matúšovej veže. Úniková cesta vedie točitým úzkym schodiskom (obr. 4) a objekt má výšku 40 m. Preto v prípade požiaru by bola evakuácia vykonaná vrtuľníkom alebo pomocou lezeckej techniky.

Komunikácia vedie po 4. bránu, kde sa však dostane len menšia hasičská technika. Prístup pre cisternové automobily je možný len po 1. bránu, nakoľko prejazd cez 1. bránu je zúžený (obr. 5) a jeho výška neumožňuje prejazd väčšej hasičskej techniky.

Obr. 4 Úzke schodisko Matúšovej veže [3]

Obr. 5 Objekt 1. brány [3]

Z požiarnotechnických zariadení sú v objektoch inštalované prenosné hasiace prístroje v počte 19 kusov, prevažne práškové a v Zápoľského paláci je inštalovaná elektrická požiarna signalizácia, ktorej ústredňa je umiestnená v mieste trvalej obsluhy v objekte 3. brány. V Ľudovítovom paláci je umiestnený jeden nástenný hydrant s plochou hadicou. Na všetkých zariadeniach je vykonávaná pravidelná kontrola [2].

Obr. 6 Nádrž vody na nádvorí s objemom 25 m³ [3]

V budove informačného centra sa nachádza nástenný hydrant, ktorý je napojený na mestský vodovod. Tlak je zosilnený pomocou čerpadla umiestneného pri kaviarni Fatima. Na nádvorí hradu v priestoroch bývalej prachárne je umiestnená nádrž na vodu (obr. 6) o objeme 25 m³. Nádrž je zásobovaná z mestského vodovodu pomocou čerpadla. Z tejto nádrže je napojený rozvod vody v hornej časti hradu. Voda z nádrže je dopravovaná pomocou viacstupňového čerpadla s výkonom 100 l/min a tlakom 0,9 MPa. Potrubie má však priemer len 1“ (25,4 mm) [4].

Z uvedenej nádrže nie je možné čerpať vodu pomocou hasičského čerpadla, nakoľko sa na nej nenachádza vhodný otvor. V prípade požiaru väčšieho rozsahu by bolo potrebné využívať hydrantovú sieť na Mierovom námestí, kde je zaručený prietok aj v čase odberovej špičky minimálne 2000 l/min. V prípade požiaru by hadicové vedenie od Mierového námestia po Matúšovu vežu malo 900 m a prevýšenie 55 m [4].

4. Zdroje požiaru

Obr. 7 Pohľad z Matúšovej veže na lesopark Brezina [3]

Pre účinnejšiu ochranu objektov hradu je potrebné poznať zdroje, ktoré by mohli požiar iniciovať. V prípade historických objektov sa jedná o stavby bez možnosti uplatnenia v súčasnosti platných právnych predpisov s množstvom horľavých materiálov nielen z pohľadu stavebných materiálov ale aj vnútorného zariadenia. Preto je potrebné počítať s rýchlym šírením požiaru a náročnými podmienkami na protipožiarny zásah [7]. Medzi možné príčiny môžeme zaradiť rozšírenie požiaru z lesoparku Brezina alebo okolitých porastov. Lesopark Brezina (obr. 7) sa rozprestiera na južnej strane hradu, kde sa nachádza viacero altánkov a ohnísk [2].

Ďalším iniciačným zdrojom požiaru sú rekonštrukčné a údržbárske práce, ktoré sa celoročne na hrade vykonávajú. Medzi možné zdroje požiaru môžeme zaradiť aj manipuláciu s otvoreným ohňom počas rôznych kultúrnych akcií, ktoré ročne prilákajú množstvo turistov [2].

Možná príčina požiaru je aj nedodržiavanie podmienok na prevádzku elektrických spotrebičov. Jedná sa hlavne o vykurovacie elektrické spotrebiče a s tým spojené nedodržiavanie bezpečnej vzdialenosti od horľavých predmetov. Taktiež sa na hrade nachádza elektrická inštalácia, ktorá je v niektorých prípadoch staršia ako 30 rokov a v prípade zvýšeného elektrického odporu môže dôjsť k vzniku požiaru. V interiéroch jednotlivých objektov hradu sú inštalované elektrické svietidlá priamo na drevený podklad. V neposlednom rade zdrojom požiaru môže byť aj zásah blesku. Na objektoch hradu sú inštalované bleskozvody, ale nie sú plne funkčné a preto je potrebná ich oprava [2].

5. Analýza rizík vzniku požiaru na Trenčianskom hrade

Analýza rizík je proces, v ktorom identifikujeme riziko, určujeme zdroje a ich veľkosť. Skúma ich vzájomné vzťahy a predpovedá rozsah negatívnych dopadov na systém v prípade vzniku krízovej situácie. Cieľom analýzy rizík je dať manažérovi podklady pre ovládanie rizík a pre rozhodovanie o riziku [8].

Analýza rizík skúma najmä:

príčiny vzniku nežiadúceho javu,
pravdepodobnosť, s akou sa nežiadúci jav vyskytne,
pravdepodobný vývoj udalostí,
rozdelenie rizík na tie, ktoré je nutné priebežne monitorovať, a tie ktoré je možné zanedbať,
možné dopady na ohrozené ciele a rozsah následkov,
možnosti a doba obnovy zasiahnutého objektu a sily a prostriedky, ktoré je potrebné použiť pri obnove [8].

Analýzu rizík ako proces môžeme rozdeliť do niekoľkých krokov:

identifikácia zdrojov rizík,
vytvorenie scenárov zdrojov rizík,
hodnotenie rizika,
riadenie rizika.

Identifikácia zdrojov rizík

Na identifikáciu rizík v prípade Trenčianskeho hradu sme si vybrali metódu kontrolného zoznamu nakoľko sa jedná o jednoducho použiteľnú, časovo a finančne nenáročnú metódu. Je to metóda, pri ktorej sa využíva zoznam položiek a krokov k overeniu stavu systému. Na začiatku sú definované štandardy alebo prevádzkové postupy a následne je z nich vytvorený zoznam otázok, ktorý je založený na nedostatkoch a rozdieloch. Vyplnený kontrolný zoznam obsahuje otázky typu áno alebo nie.

Nástroj využitý k tejto analýze je analytický formulár, ktorý pre využitie v objektoch kultúrneho dedičstva prvý upravil a použil britský expert Stewart Kidd v roku 1990. Od tej doby je metóda využívaná pri posudzovaní pamiatok v Škótsku, Walese alebo aj v iných stredoeurópskych krajinách. Táto metóda sa od roku 2010 využíva aj v Českej Republike. Jeho autor je Jiří Zelinger. Touto metódou bolo od roku 2010 do roku 2014 posúdených až 91 pamiatok, ktoré sú vo správe Národního památkového ústavu [9].

Pre naše potreby sme analytický formulár mierne upravili a aplikovali na Trenčiansky hrad. V úvode analytického formulára sa uvedú základné informácie o budove, o aký typ pamiatky sa jedná, kto je vlastníkom a osoba vyplňujúca dotazník a jej profesijné zameranie. Nasledujú údaje o objekte ako je približný vek, počet podlaží, počet návštevníkov za rok a počet miestností.

Časť A – Hodnotenie požiarneho nebezpečenstva

V časti A sa hodnotí požiarne nebezpečenstvo vyplývajúce z použitých materiálov, vnútorného vybavenia a prevádzkových činností, ktoré sa na hrade vykonávajú.

Časť A má nasledovných 12 častí:

prevládajúce stavebné materiály,
krytina strechy,
konštrukcia strechy,
prevedenie stien chodieb - únikové cesty,
štruktúra stavby a rozdelenie na požiarne úseky,
vnútorná úprava podláh, stien a stropov interiérov miestností,
požiarne zaťaženie miestností,
členitosť vnútorného priestoru,
výška stropov,
možné zdroje zapálenia,
hrozba rozšírenia požiaru zo susedstva stavby,
materiály predmetov kultúrnej povahy.

Časť B – Protipožiarne opatrenia

Časť B je zameraná na zistenie protipožiarnych opatrení, ktoré znižujú riziko vzniku požiaru na hrade.

Časť B má nasledovných 10 častí:

systém detekcie požiaru, poplachu a evakuácie,
automatické stabilné hasiace systémy,
regulácia odvetrania splodín horenia,
požiarna vybavenosť,
technické prostriedky pre zasahujúce jednotky,
dvere,
únikové cesty,
ochrana proti blesku,
starostlivosť o budovu,
správa budovy.

Spracovaním takejto analýzy dostaneme obraz o požiarnom nebezpečenstva daného objektu. Taktiež táto analýza môže byť základom pre stanovenie ochrany historických objektov. Analýza je dôležitá aj pri plánovaní obnovy pamiatok v spojení s rozšírením sprístupnených priestorov a s nimi spojených zbierok.

Hodnotenie rizika

Výsledkom analýzy má byť záverečné bodové vyhodnotenie, ktoré sa získa rozdielom počtu bodov časti A a časti B. Následne sa zistí celkové hodnotenie rizika vzniku požiaru.

Celkové hodnotenie:

do 19 bodov .............nízke riziko požiaru
20–39 bodov ............bežné riziko požiaru
40–79 bodov ............zvýšené riziko požiaru
80 a viac bodov ........vysoké riziko požiaru

V časti A – hodnotenie požiarneho nebezpečenstva bolo vypočítaných 140 bodov z celkového počtu 306 bodov. V časti B – protipožiarne opatrenia bolo zaznamenaných 85 bodov z celkového počtu 186 bodov.

A (140) − B (85) = 55

Po odčítaní časti B od časti A sme dostali výsledok 55 bodov. Z čoho vyplýva, že riziko vzniku požiaru je zvýšené. Preto je nevyhnutné nájsť opatrenia na zníženie rizika vzniku požiaru.

Riadenie rizika

V tejto časti sa budeme zaoberať možnými opatreniami na zníženie rizika vzniku požiaru. Veľkú rolu vo výsledku zohral fakt, že zasahujúce jednotky budú pri požiari do 15 minút, čo sa ukázalo aj pri taktickom cvičení. Na Trenčianskom hrade sa nachádzajú rôzne objekty, ktoré majú odlišné dispozičné riešenia a taktiež koncentráciu historických predmetov. Taktiež sa v objektoch hradu nachádzajú priestory, v ktorých nehrozí žiadne riziko vzniku požiaru, ale aj naopak priestory, v ktorých je riziko požiaru vysoké. Taktiež v neposlednom rade veľkú úlohu zohráva aj umiestnenie samotného hradu. Hrad sa nachádza na skalnom brale, kde sú príjazdové cesty výrazne komplikované a prejazd hasičskej techniky je značne limitovaný. Z toho dôvodu by sa na hrade malo počítať s vyššou ochranou pred požiarmi. Ide hlavne o organizačné zabezpečenie (preškolenie osôb nachádzajúcich sa v objektoch hradu, vykonávanie pravidelných protipožiarnych hliadok) a taktiež technické zabezpečenie ochrany pred požiarmi (vykonávanie pravidelných kontrol požiarnotechnických zariadení, zlepšenie podmienok pre prípadný zásah jednotiek HaZZ).

Na hrade je umiestnených viacero prenosných hasiacich prístrojov, ale tieto samotné nemôžu zabezpečiť dostatočnú ochranu pred požiarmi. Možným riešením by bolo použitie pojazdných hasiacich prístrojov, ktoré majú vyšší objem hasiacej náplne a tým zabezpečujú možnosť použitia aj pri väčších rozmeroch požiarov.

V celom priestore hradu je nainštalovaný iba jeden hlásič požiaru, a to v Zápoľského paláci, kde sú umiestnené predmety vyššej finančnej hodnoty. Pre zvýšenie ochrany pred požiarmi by bolo vhodné inštalovať hlásiče požiarov do všetkých priestorov, ktoré sú trvalo navštevované alebo sa v nich nachádzajú horľavé predmety vyššej finančnej hodnoty.

Únikové cesty taktiež nie sú plne zabezpečené. V niektorých objektoch hradu sa nachádza nefunkčné núdzové osvetlenie a vetranie je zabezpečené len prirodzeným spôsobom aj to nie vo všetkých priestoroch. Pre zvýšenie bezpečnosti pri evakuácii by bolo vhodné tieto nedostatky odstrániť. Ďalším navrhovaným opatrením je oprava bleskozvodov, ktoré neplnia ochranu objektov hradu v prípade zásahu bleskom.

Na základe skúseností s požiarom hradu Krásna Hôrka odporúčame ošetriť krovy objektov retardérmi horenia. Okrem spomalenia rýchlosti šírenia plameňa sú schopné zabezpečiť aj zníženie rýchlosti degradácie drevených prvkov vplyvom vysokých teplôt spôsobených požiarom [10].

Zdroje vody na hasenie sú značne obmedzené. Jediným zdrojom vody na hrade je nádrž s objemom 25 m³, ktorá je umiestnená vo vodárni. V prípade požiaru z tejto nádrže nie je možné čerpať vodu nakoľko neobsahuje prírubu vhodnú na napojenie hasičského čerpadla. Navrhovaným riešením by bolo napríklad upravenie vetriaceho komína na vsunutie hadice, čím by sa umožnilo čerpanie vody z vrchnej časti nádrže. Na hrade sa nachádza aj zanedbaná stará zberňa na dažďovú vodu. Po rekonštrukcii by bolo možné jej využitie ako ďalšieho zdroja vody na hasenie požiarov.

Záver

Pre potrebu identifikácie hrozieb vzniku požiaru sme vykonali analýzu na základe analytického formulára, ktorý sa skladal z dvoch častí. V prvej časti sme hodnotili požiarne nebezpečenstvo vychádzajúce zo stavebných materiálov a prevádzkových činností. Druhá časť bola zameraná na opatrenia, ktoré riziko vzniku požiaru znižujú.

Na základe vykonanej analýzy rizika sme zistili, že na Trenčianskom hrade je zvýšené riziko vzniku požiaru. Vhodnými opatreniami by sme toto riziko mohli znížiť na úroveň bežného rizika. Ako najvhodnejšie riešenie sa javí vybavenie hradu väčším množstvom prostriedkov ochrany pred požiarmi. Jedná sa hlavne o pojazdné hasiace prístroje a zdroje vody na hasenie požiarov.

Možným riešením by bolo upravenie a vybavenie nevyužívaného menšieho objektu v priestoroch hradu prostriedkami na hasenie požiarov. Tým sa myslia vyššie spomenuté pojazdné hasiace prístroje, tlmnice, lopaty, vrecia s pieskom či vedrá prípadne hasiace prikrývky.

Poďakovanie

Táto práca bola podporovaná Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR na základe zmluvy č. 1/0222/16 [6] Požiarne bezpečné zatepľovacie systémy na báze prírodných materiálov.

Použitá literatúra

Trenčiansky hrad [on line]. [cit. 2017-07-07] Dostupné na:
http://stary.trencin.sk/index.php?s-cv-contentID=13123&s-cv-embeddedID=12459.
MARTINKA, Š., MIKLÁŠ, J.: Aktuálny stav zabezpečenia Trenčianskeho hradu z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti. Fireco 2013 – X. ročník medzinárodnej konferencie. ISBN 978-80-89051-12-0.
Osobná komunikácia s mjr. Ing. Štefanom Martinkom [2017-04-18].
Osobná komunikácia s Milanom Dunákom z OR HaZZ v Trenčíne [2017-01-30].
Dokumentácia taktického cvičenia so zameraním na likvidáciu požiaru v objekte Trenčianskeho hradu. OR HaZZ v Trenčíne.
Promat s.r.o Drevené koštrukcie. [on line]. [cit. 2017-4-20] Dostupné na:
http://docplayer.cz/41659136-Drevene-konstrukce-promat-s-r-o-v-p-ckalova-22-praha-6-bubenec-tel-fax.html.
IRINGOVÁ, A., IDUNK, R.: Solution of fire protection in historic buildings. In: Civil and environmental engineering: scientific technical journal. vol. 12, no. 2 (2016). s. 84–93. ISSN 2199-6512.
ŠIMÁK, L., a kol.: Terminologický slovník krízového riadenia [on line]. [2017-06-06] Dostupné na:
http://fsi.uniza.sk/kkm/files/publikacie/tskr.pdf. Žilina: FŠI ŽU, 2005.
JIRÁSEK P., MRÁZEK M., PLATOVÁ E., SVOBODA P.: Požární ochrana památkových objektů, Praha 2014, 176 s. ISBN 978-80-7480-007-8 176.
IRINGOVÁ, A., IDUNK, R.: Usability and assessment of historic trusses in terms of fire protection. In: Wood and fire safety: proceedings of the 8^th international scientific conference: The High Tatras, Štrbské Pleso Slovakia May, 8-12.2016. Žilina: Žilinská univerzita, 2016. s. 113–121. ISBN 978-80-554-1201-6.

English Synopsis

The fire of Krásna Hôrka Castle in 2012 initiated an audit of the fire protection of all historical and cultural monuments in the Slovak Republic. There are more than 12,000 sites in our country that need to go through this audit. The paper deals with the evaluation of the fire protection level at the Trenčín Castle, which is one of the most visited in the Slovak Republic. The introduction is divided into parts related to the current organizational and technical protection against fire. The next section describes the possible sources of fire. The last theoretical part is a description of the risk of analysis that can serve to evaluate the current state of fire protection of any historical object. The practical part is the last chapter where the risk analysis is applied to Trenčín castle.