Národný plán zameraný na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie
Vypracovanie „Národného plánu zameraného na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie“ (ďalej len „národný plán“) je záväznou úlohou zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „smernica“), ktorá bola prevzatá zákonom č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Súčasný stav a východiská
V relatívne krátkom časovom horizonte dosiahnuť takmer nulovú potrebu energie v nových budovách je mimoriadne ambiciózny cieľ zvyšovania energetickej hospodárnosti (ďalej len „EHB“) nových budov. Pritom je to cieľ, ktorý podstatne zasiahne do verejného a aj súkromného života v spoločnosti. Bude vyžadovať účinné plánovanie investícii, objektívne požiadavky na zabezpečenie primeraných finančných prostriedkov, riešiť potrebné formy finančnej podpory, ale najmä k tomu veľmi rýchlo vytvoriť právne a technické podmienky a primeraný čas na projektovú a realizačnú prípravu.
V súčasnosti sú bytové a nebytové budovy na území Slovenska stavané predovšetkým v energeticky úspornej úrovni výstavby. Sú známe budovy navrhované v nízkoenergetickej úrovni a navrhované a aj postavené budovy v úrovni pasívnych budov. V SR nie sú známe príklady výstavby a ani prípravy budov s takmer nulovou potrebou energie (ďalej len „TNB“).
Minimálne požiadavky na EHB stanovuje vyhláška MDVRR SR č. 364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Stanovenie týchto minimálnych požiadaviek vychádza z hornej hranice určených energetických tried pre príslušnú kategóriu budovy a tieto požiadavky sú v súlade aj s energetickými úrovňami výstavby zavedenými normou „STN 73 0540-2: 2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky“ (ďalej len „STN“). Normalizované požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti a potrebu tepla na vykurovanie podľa STN zodpovedajú splneniu minimálnej požiadavky na EHB, ktorou je horná hranica energetickej triedy B pre potrebu energie na vykurovanie.
Ďalšia energetická úroveň výstavby v STN predstavuje vždy polovičnú hodnotu predchádzajúcej energetickej triedy, čo súvisí s hornou hranicou energetickej triedy A. Vyhláška zavádza energetickú triedu A0 pre energetickú úroveň TNB, pričom zatrieďovanie budov je podľa primárnej energie.
Požiadavky na potrebu tepla na vykurovanie pre jednotlivé energetické úrovne výstavby podľa STN sú pre stavebné konštrukcie nových budov vyjadrené v tabuľke č. 1 (kritérium minimálnych tepelnotechnických vlastnostností stavebných konštrukcií) a v tabuľke č. 2 (predpoklad splnenia minimálnej požiadavky na EHB).
| Druh výstavby | Potreba tepla na vykurovanie v závislosti na faktore tvaru budovy kWh/(m2. a) | Súčiniteľ prechodu tepla W/(m2.K) | ||
|---|---|---|---|---|
| Obvodový plášť | Strešný plášť | Otvorové konštrukcie | ||
| Energeticky úsporné budovy minimálne požiadavky súčasnosť | ≤ 100 | 0,46 | 0,30 | 1,5 |
| Nízkoenergetické budovy normalizované požiadavky požadované od 1. 1. 2013 | ≤ 100 | 0,32 | 0,22 | 1,5 |
| Ultranízkoenerg. budovy odporúčané požiadavky požadované po 31. 12. 2015 | ≤ 50 | 0,22 | 0,10 | 0,9 |
| Budovy s takmer nulovou potrebou energie odporúčané požiadavky požadované po 31. 12. 2018/20 | ≤ 25 | 0,15 | 0,10 | 0,6 |
| Kategória budov | Nízkoenergetické budovy | Ultranízkoenergetické budovy | Budovy s takmer nulovou potrebou energie |
|---|---|---|---|
| Rodinné domy | 81,4 | 40,7 | 20,4 |
| Bytové domy | 50,0 | 25,0 | 12,5 |
| Administratívne budovy | 53,5 | 26,8 | 13,4 |
| Budovy škôl a školských zariadení | 53,2 | 26,6 | 13,3 |
| Budovy nemocníc a zdravotníckych zariadení | 66,3 | 33,2 | 16,6 |
| Budovy hotelov a budovy reštaurácii | 67,4 | 33,7 | 16,9 |
| Športové haly a budovy pre šport | 63,0 | 31,5 | 15,8 |
| Zdroj: STN 73 0540-2: 2012 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky. | |||
V tabuľke č. 1 sú uvedené súčasné minimálne požiadavky na EHB, zároveň obsahuje hodnoty, ktoré sú požadované od 1. 1. 2013 uvedené ako normalizované, resp. 2015 a 2020 uvedené ako odporúčané. Hodnoty energetickej úrovne výstavby a záväznosť ich dosiahnutia v stanovených termínoch určuje vyhláška.
Kvalitná tepelná ochrana obalu budovy je základom, ale nie je zábezpekou dostatočného technického návrhu. Architektonický a technický návrh budovy musí byť s nízkou členitosťou pri cielenej orientácii zasklených otvorových výplní budovy (s efektívnym využívaním tepelných ziskov), s vylúčením tepelných mostov (so znížením tepelných strát), riadeným vetraním s rekuperáciou. Výrazné úspory energie v budúcnosti však znamenajú zvýšené investičné náklady na začiatku výstavby. Projektanta, vlastníka budovy a stavebné úrady čakajú s výstavbou TNB mnohé nové úlohy vo veľmi krátkom čase.
Povinnosť pripraviť národný plán vyplýva pre členský štát EÚ zo smernice, konkrétne z čl. 9, podľa ktorého majú byť:
- po 31. 12. 2020 všetky nové budovy budovami s takmer nulovou potrebou energie a
- po 31. 12. 2018 nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, budovami s takmer nulovou potrebou energie.
Priebežné ciele na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov
Priebežné ciele pre dosiahnutie jednotlivých energetických úrovní výstavby sú stanovené v troch časových etapách nasledovne:
- nízkoenergetická úroveň výstavby pre nové aj obnovované budovy od 1. 1. 2013 daná hornou hranicou energetickej triedy B pre jednotlivé kategórie budov;
- ultranízkoenergetická úroveň výstavby pre všetky nové budovy od 1. 1. 2016, daná hornou hranicou triedy A, pre obnovované budovy za predpokladu splnenia podmienok potrebnej úrovne nákladovej optimálnosti;
- energetická úroveň budov s takmer nulovou potrebou energie pre nové budovy, ktoré užívajú a vlastnia orgány verejnej moci od 1. 1. 2019 a všetky nové budovy od 1. 1. 2021. Je daná vo vyhláške hornou hranicou energetickej triedou A0 pre globálny ukazovateľ. Pri významne obnovovaných budovách sa táto hranica energetickej úrovne požaduje len vtedy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.
Predpoklady a nástroje na zvyšovanie EHB a na prípravu výstavby TNB
Jedným zo základných predpokladov vytvorenia podmienok pre plnenie úloh súvisiacich s prípravou výstavby TNB je vytvoriť všeobecné povedomie o nutnosti takejto výstavby a zároveň vytvoriť aj teoretické predpoklady. Pre informovanie nielen odbornej, ale aj širokej laickej verejnosti, je nutné spolupracovať so vzdelávacími inštitúciami, odbornými organizáciami, záujmovými združeniami a médiami.
Projektová príprava TNB musí vychádzať z toho, že budova z čistého spotrebiča energie mení svoj koncept, ktorý sa zakladá na využití obnoviteľných zdrojov energie. Tvar budovy, jej orientácia, kvalitná tepelná ochrana stavebných, najmä vonkajších stavebných konštrukcii, otvorové výplne, prispôsobené technické zariadenia budov, to všetko je súčasťou konceptu nových TNB. Projektant pri návrhu ich musí detailne poznať a zohľadniť v projektovej dokumentácii.
Projektantovi však musia byť známe riešenia na projektovanie nízkoenergetickej úrovne výstavby už v roku 2013, na projektovanie ultranízkoenergetickej úrovne výstavby nových budov v roku 2015. Požadovaná náročnosť na projektanta by mala len podporiť snahu komôr SKA (Slovenská komora architektov) a SKSI (Slovenská komora stavebných inžinierov) na systémové dodatočné vzdelávanie projektantov. Základným predpokladom v tejto oblasti pre splnenie cieľov v roku 2018 resp. 2020 je zavedenie potrebných informácií do výučbových programov odborných škôl. Dominantné postavenie v tomto prípade majú vysoké školy.
Záver
Obrázok 1 – Postupné sprísňovanie požiadaviek na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií v W/(m².K)
EHB je aktuálnou, ale nie novou témou. Na podporu tejto oblasti boli v minulosti spracované úlohy výskumu a vývoja, na základe ktorých boli pripravené koncepčné a legislatívne nástroje. Trend v tejto oblasti jednoznačne smeruje k znižovaniu spotreby energie. Vytvorenie podmienok pre splnenie cieľov výstavby TNB si vyžiadalo prípravu nových právnych predpisov, aktualizáciu koncepcie a sprísnenie požiadaviek stanovených v technických normách.
Dosiahnuť jednotlivé energetické úrovne výstavby budov predpokladá analyzovať možnosti efektívneho využitia obnoviteľných zdrojov energie v budovách, pripraviť motivačné nástroje pre prípravu a výstavbu TNB pri zohľadnení nákladovo optimálnej úrovne minimálnych požiadaviek na EHB, vytvárať podporné programy EHB a pripraviť informačnú kampaň zameranú na úlohy súvisiace s TNB.
Literatúra
- [1] Národný plán zameraný na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou potrebou energie
The development of "national plan for increasing the number of nearly zero energy buildings" is a major task of the European Parliament and of the Council Directive 2010/31/EU of 19 May 2010 On the energy performance of buildings, which was transposed by Act no. 300/2012 Coll that amends and supplements Act no. 555/2005 Coll. On the energy performance of buildings, and amends and supplements Act no. 50/1976 Coll. Planning and building regulations (Building Act).
