Problematika stanovenia nákladového optima – časť 1

Datum: 4.1.2016  |  Autor: Ing. Lucia Borisová  |  Recenzent: prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.

Smernica 2010/31/EU o energetickej hospodárnosti budov určuje, že členské štáty majú požiadavky na minimálnu energetickú hospodárnosť budov určiť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu úroveň opatrení pre budovy a prvky budov. Nákladovo optimálne úrovne bolo treba stanoviť podľa rámca porovnávacej metodiky Európskej komisie danej Delegovaným nariadením č. 244/2012 a Usmernenia sprevádzajúceho delegované nariadenie doplnených o národné parametre.

0. Úvod


Európska komisia kladie požiadavku vypracovať všetkým členským štátom správu o nákladovo optimálnej úrovni pre ich konkrétnu krajinu a porovnať ich s vnútroštátnymi požiadavkami, ktoré boli stanovené na základe predpisov.

Pri výpočte nákladovo optimálnych úrovní, hľadáme tzv. „zlatú strednú cestu“ pre určitý objekt, aby bola zabezpečená efektivita výstavby/obnovy súčasne po ekonomickej aj environmentálnej stránke z hľadiska celého životného cyklu.

Metóda výpočtu nákladového optima hodnotí všetky kombinácie bežných a rozšírených opatrení s ohľadom na ich hospodársky a environmentálny vplyv.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012 stanovuje postup výpočtu nákladovo optimálnej úrovne v nasledujúcich krokoch:

  • určenie referenčných budov,
  • stanovenie balíkov, kombinácií opatrení a variant výpočtu,
  • výpočet potreby energie a primárnej energie,
  • výpočet investičných nákladov,
  • výpočet ročných bežných nákladov na údržbu, prevádzkových nákladov a nákladov na energiu,
  • výpočet globálnych nákladov počas stanoveného výpočtového obdobia (čistá súčasná hodnota),
  • odvodenie nákladovo optimálnej úrovne energetickej hospodárnosti so zameraním na primárnu energiu,
  • porovnanie so súčasnými minimálnymi požiadavkami.

1. Podmienky na nákladovo optimálnu úroveň minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy

Zákon č. 555/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov požaduje stanoviť nákladovo optimálnu úroveň minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy. Pod nákladovo optimálnou úrovňou sa podľa § 4 ods. 5 zákona rozumie úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického cyklu budovy. Najnižšie náklady sa určujú so zohľadnením investičných nákladov súvisiacich s energiou a nákladov na údržbu a prevádzku podľa kategórie budovy, vrátane nákladov na energiu a úspory príjmov z vyrobenej energie a nákladov na likvidáciu budovy. Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní energetickej hospodárnosti budovy, v ktorej je analýza nákladov a výnosov vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy kladná.

1.1 Výsledné nákladovo optimálne hodnoty na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií

Predmetné právne a technické predpisy zavádzajú požiadavky platné pre stavebné konštrukcie, technické systémy a energetickú hospodárnosť budov nielen požadovaných od 1. 1. 2013, ale aj sprísnené požiadavky od 1. 1. 2016 a cieľové hodnoty, ktoré budú platiť od 1. 1. 2021. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla U vo W/(m2.K) pre jednotlivé stavebné konštrukcie a úrovne výstavby s postupným sprísňovaním požiadaviek.

Tabuľka 1. Výsledné nákladovo optimálne hodnoty pre minimálne požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií – maximálne hodnoty súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie U
Stavebná konštrukciaVýber
nákladové optimum U
W/(m2.K)
Platné požiadavky
(normalizovaná hodnota)
W/(m2.K)
Požiadavky od 1. 1. 2016
(odporúčaná hodnota)
W/(m2.K)
Nákladové optimum zaokrúhlené
W/(m2.K)
Obvodový plášť0,2090,320,220,21
Rozdiel oproti požiadavke−53 %−5 %
Strecha 0,1770,200,100,18
Rozdiel oproti požiadavke−13 %44 %
Vnútorné deliace konštrukcie
tepelný tok zhora nadol
0,3100,750,500,31
Rozdiel oproti požiadavke−142 %−61 %
Okná0,8361,401,000,90
Rozdiel oproti požiadavke−67 %−20 %
1.2 Výsledné nákladovo optimálne hodnoty pre minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť – primárna energia

Na základe zákona č. 300/2012 o Energetickej hospodárnosti budov je množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.

Postupmi a opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov sú:

  1. jednotná metodika výpočtu integrovanej EHB
  2. určenie a uplatňovanie minimálnych požiadaviek na EHB
    1. nových budov
    2. existujúcich budov pri ich významnej obnove
    3. obalovej konštrukcie budov
    4. technických systémov budov (vykurovanie, príprava teplej vody, chladenie, osvetlenie a ich kombinácie)
  3. povinná energetická certifikácia budov a systém kontroly energetických certifikátov
  4. vypracovanie národných plánov zameraných na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie

Podľa zákona sa energetická hospodárnosť budov určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie. Primárnou energiou je energia z obnoviteľných aj neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom premeny.

Budovu v každej kategórii treba zatriediť do energetickej triedy podľa prílohy č. 3 vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z.z.

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov podľa § 4 ods. 1 zákona o energetickej hospodárnosti budov je určená hornou hranicou energetickej triedy B pre globálny ukazovateľ. Jej splnenie je požadované pre nové budovy od 1. 1. 2013. Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení významnej obnovy. Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov podľa § 4b ods. 2 písm. b) zákona, teda zabezpečenie priebežného cieľa na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových a významne obnovených budov je určená hornou hranicou energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ. Splnenie minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť je požadované od 1. 1. 2016.

Už po roku 2015 môžeme očakávať prísnejšie hodnoty na hodnoty potreby energie ako vypočítané optimálne hodnoty, avšak nákladové optimum je stanovené na súčasnú úroveň cien energií (aj keď s predpokladaným ročným nárastom), investičných nákladov a pod. v prospech prísnejších požiadaviek môžeme predpokladať zníženie investičných nákladov pre niektoré zariadenia a nárast cien energií.

Tabuľka 2. Výsledné nákladovo optimálne hodnoty pre minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť – primárna energia
Kategória budovyVýber
nákladové optimum U
kWh/(m2.a)
Platné požiadavky
(normalizovaná hodnota)
kWh/(m2.a)
Požiadavky od 1. 1. 2016
(odporúčaná hodnota)
kWh/(m2.a)
Bytové budovy8612663
Rozdiel oproti požiadavke−47 %27 %
Rodinné domy131216108
Rozdiel oproti požiadavke−65 %17 %
Administratívne budovy – bez chladenia9415477
Rozdiel oproti požiadavke−64 %18 %
Administratívne budovy – s chladením137240120
Rozdiel oproti požiadavke−75 %12 %
Budovy škôl8513668
Rozdiel oproti požiadavke−61 %20 %
Budovy pre šport10415276
Rozdiel oproti požiadavke−46 %27 %

Hodnotenie nákladovej efektívnosti musí vychádzať zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú posudzovania úspor energie a aktuálnych cien energií a z predbežného odhadu investičných nákladov podľa obvyklých aktuálnych cien stavebných výrobkov a stavebných prác na trhu.

Použitá literatúra

  • [1] Smernica európskeho parlamentu a rady č. 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov
  • [2] Delegované nariadenie komisie EÚ č. 244/2012 zo 16. Januára 2012
  • [3] Zákon č. 300/2012, ktorým sa mení zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.
  • [4] Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 8. novembra 2005
  • [5] Vyhláška č. 364/2012 Z.z. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 12. novembra 2012, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budova o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • [6] Sternová, Z. a kol.: Návrh metodiky a vstupných údajov stanovenia nákladovej efektívnosti výstavby a obnovy budov z hľadiska energetickej hospodárnosti budov. Bratislava, TSÚS, 2015. ISBN 978 – 80 – 97 1912-0-7
  • [7] Becchio, C. et al. The cost optimal methodology applied to an existing office in Italy. In: The Rehva European HVAC Journal, 5/2013. ISSN: 1307 – 3729
  • [8] Borisová, L. et al. Energy use and thermal comfort of teo apartment buildings before and after refurbishment in Slovakia. In: The Rehva European HVAC Journal, 5/2013. ISSN: 1307 – 3729.
 
English Synopsis
The determination of cost optimum – part 1

Cost-optimal levels of Member States, to be set according the comparative methodology framework of the European Commission Delegated Regulation 244/2012 and the guidelines accompanying Delegated Regulation to national parameters. European Commission makes the claims for all Member States to report on about cost-optimal levels for their particular country and compare them with national requirements were based on regulations.

 

Hodnotit:  

Datum: 4.1.2016
Autor: Ing. Lucia Borisová   všechny články autora
Recenzent: prof. Ing. Dušan Petráš, PhD.



Sdílet:  ikona Facebook  ikona Twitter  ikona Blogger  ikona Linkuj.cz  ikona Vybrali.sme.skTisk Poslat e-mailem Hledat v článcíchDiskuse (žádný příspěvek, přidat nový)


Projekty 2016

Související rubriky

Reklama


Partneři oboru

logo AC HEATING logo VAILLANT logo KINGSPAN
logo LIAPOR
logo HAAS FERTIGBAU

E-mailový zpravodaj

WebArchiv - stránky archivovány národní knihovnou ČR

Nejnovější články

 
 
 

Aktuální články na ESTAV.czHorská chata ze staré stodoly: Zvenku stará, uvnitř nováNa pardubickém nádraží vznikne přes kolejiště lávka pro pěšíSvětlo a čerstvý vzduch ve sklepě