Produkcia stavebného odpadu pri vybraných stavebných činnostiach – prípadové štúdie
Stavebný odpad je vedľajší produkt každej stavebnej činnosti. Tento treba niekde uskladniť, nejakým spôsobom zhodnotiť, resp. ďalšou stavebnou technológiou recyklovať. Stavebníctvo je hnacím motorom hospodárstva každej krajiny. Uspokojuje dopyt po základných ľudských potrebách, prispôsobuje výrobu ekologickým, ekonomickým, technickým a dizajnovým podmienkam dopytu. Je to odvetvie, v ktorom najviac vidieť rozvoj vedy a technicky, napredovanie moderných technológií a stavebných materiálov.
Napriek pokroku a modernizácii však stavebná výroba naďalej zaťažuje životné prostredie produkciou stavebných materiálov a výrobkov (spotreba energie pri ťažbe a výrobe), dopravnou náročnosťou (hmotnosť a intenzita dopravovaných materiálov), staveniskom (hlučnosť, prašnosť, stavebný odpad) a dlhodobým užívaním budov. Téma nakladania s odpadom a zneškodňovania odpadu je naďalej veľmi aktuálna. Príspevok okrem iného prináša prípadové štúdie z rôznych oblastí výstavby s uvedeným spôsobom nakladania s odpadom. Cieľom je zistenie najbežnejšej formy nakladania so vzniknutým stavebným odpadom na stavenisku.
Úvod
Stavebnou činnosťou sa produkuje (okrem iného – emisie, znečisťovanie vôd, pôdy a pod.) značné množstvo stavebného odpadu. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za rok 2011 predstavuje stavebný a demolačný odpad, ktorý vzniká v dôsledku uskutočňovania stavebných prác a zabezpečovacích prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe, úprave alebo odstraňovaní stavieb, až 25,20 % z celkového objemu odpadov. Ako následok stavebnej činnosti sú vyčerpávané prírodné zdroje, pretrváva skleníkový efekt a globálne otepľovanie, a narúša sa celkové znečistenie ekosystému.
Odpad chápeme ako vec, ktorá je nevyužívaná, neslúži svojmu účelu, je nepotrebná, bezvýznamná a je potrebné sa jej zbaviť. Z legislatívneho hľadiska je odpadom hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Vyhláškou MŽP SR č. 284/2001 Z.z. [1] sa ustanovuje Katalóg odpadov, ktorý obsahuje:
- zoznam skupín, podskupín a druhov odpadov,
- zoznam nebezpečných vlastností odpadov podľa Bazilejského dohovoru,
- zoznam skupín odpadov podliehajúcich režimu kontroly a zoznam škodlivín podľa Bazilejského dohovoru,
- zoznam kritérií na posudzovanie nebezpečných vlastností odpadov.
Odpady sa v zmysle predmetnej vyhlášky zaraďujú do kategórií a druhov s uplatnením postupu uvedeného v prílohe č. 5 danej vyhlášky.
Prípadové štúdie o nakladaní so stavebným odpadom
Problematika nakladania so stavebným odpadom je námetom mnohých výskumov u nás aj v zahraničí. Na Ajou Univerzite v Kórei sa zaoberali otázkou nakladania s odpadmi v stavebníctve [2] ako faktorom, ktorý má významný vplyv na ekonomiku a životné prostredie krajiny. Na základe odpovedí z dotazníka, bolo stanovených 59 faktorov následne rozdelených do 5 tried (pracovné sily, materiál, metodika, manažment/riadenie, politika). Výsledkom bolo tiež stanovenie indexu nakladania s odpadom, ktorý posudzuje úroveň výkonu nakladania s odpadmi v konkrétnom projekte.
V podmienkach Slovenska, v zmysle zákona, každý zhotoviteľ, pri ktorého činnosti stavebné odpady vznikajú, musí vytvoriť podmienky pre bezpečné zhromažďovanie jednotlivých druhov odpadov, ako aj ďalšie nakladanie s nimi. O množstve a druhu odpadu musí byť vedená presná evidencia. Doklady o spôsobe nakladania s jednotlivými druhmi odpadov je zhotoviteľ povinný predložiť povoľujúcemu orgánu v priebehu kolaudačného konania. [3]
Prípadová štúdia č. 1 – Rodinný dom, Košice
Obr. 1 Rodinný dom, Košice
Predmetom stavebných prác bola asanácia objektu rodinného domu – búracie práce a práce spojené s vyprataním a uvoľnením pozemku. Objekt sa nachádzal dlhodobo v havarijnom stave. Krov, ako aj časť stien a stropov, bola spadnutá. Asanácia stavby bola z hľadiska statiky stavby a hygieny prostredia neodkladná.
Pri búracích prácach vznikol stavebný odpad, ktorý bol rozdelený do kategórií a skupín podľa Katalógu odpadov:
| Kód odpadu | Kategória odpadu | Názov odpadu | Množstvo v tonách |
|---|---|---|---|
| 17 01 01 | Ostatný odpad | Betón |  |
| 17 01 02 | Tehly | ||
| 17 01 07 | Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 | ||
| 17 02 01 | Drevo |
Zhromažďovanie vzniknutých odpadov na stavenisku prebiehalo na vyhradených a označených miestach, až do doby jeho prevozu do zariadení určených na zneškodňovanie odpadov. Vyhradené miesta boli zabezpečené proti úniku nežiaducich látok do životného prostredia. Odber odpadov sa uskutočňoval na základe uzavretých zmluvných vzťahov a v zmluvne dohodnutých termínoch.
Prípadová štúdia č. 2 – TESCO EXPRESS, Banská Bystrica
Obr. 2 Práce na objekte TESCO EXPRES, Banská Bystrica
Predmetom stavebných prác bola rekonštrukcia objektu, ktorá sa realizovala za účelom zriadenia obchodnej prevádzky „TESCO Express“. Zároveň bola v rámci rekonštrukcie objektu realizovaná pre potreby Tesco Express aj výstavba parkovacej plochy.
Vzniknutý stavebný odpad bol rozdelený do kategórií, ako znázorňuje tab. 2. Následne obr. 3 poukazuje na množstvo vzniknutého stavebného odpadu v tonách.
| Kód odpadu | Kategória odpadu | Názov odpadu |
|---|---|---|
| 17 01 01 | Ostatný odpad | Betón |
| 17 01 02 | Tehly | |
| 17 01 03 | Obkladačky, dlaždice, keramika | |
| 17 01 07 | Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 | |
| 17 02 01 | Drevo | |
| 17 02 03 | Plasty | |
| 17 02 02 | Sklo | |
| 17 02 04 | Nebezpečný odpad | Sklo, plasty a drevo obsahujúce nebezpečné látky |
| 17 03 01 | Bitúmenové zmesi obsahujúce uhoľný decht | |
| 17 04 02 | Ostatný odpad | Hliník |
| 17 04 11 | Káble iné ako v 17 04 10 | |
| 17 04 05 | Železo a oceľ | |
| 17 04 09 | Kovový odpad kontaminovaný nebezpečnými látkami | |
| 17 05 06 | Výkopová zemina iná ako v 17 05 05 | |
| 17 06 04 | Izolačné materiály iné ako v 17 06 01 a 17 06 03 | |
| 20 01 32 | Nebezpečný odpad | Vyradené elektrické a elektronické zariadenia |
| 15 01 10 | Obaly z nebezpečných látok | |
| 15 01 01 | Ostatný odpad | Obaly z papiera a lepenky |
| 15 01 02 | Obaly z plastov |
Obr. 3 Množstvo vzniknutého stavebného odpadu v tonách
Hlavný objem odpadu vznikol pri búracích prácach. Počas výstavby boli odpady zo stavebnej výroby zhromažďované do veľkoobjemových kontajnerov. Na zhromažďovanie väčšiny predpokladaných druhov odpadov bola vyčlenená spevnená plocha pre bezpečné uloženie kontajnerov na juhozápadnej časti areálu. Tento priestor sa nachádzal na obslužno-zásobovacej strane budovy a bol umiestnený tak, aby k nemu bol zabezpečený bezproblémový prístup zberovými vozidlami. Po zahájení realizácie spevnených plôch bol kontajner presunutý ku kontajneru slúžiacemu k výstavbe parkoviska. Odpady boli zneškodnené na najbližšej skládke tretej stavebnej triedy.
Bežný komunálny odpad vzniknutý pri prevádzke bol zneškodňovaný v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Banská Bystrica, v ktorom komunálny odpad odoberajú a následne zneškodňujú Technické služby na regionálnej skládke. Nebezpečný odpad bol zhromažďovaný vo vyhradenom priestore a zneškodňovaný prostredníctvom oprávnenej organizácie v zariadeniach na to určených. Pri úprave územia a výkopových prácach parkoviska tvorila vo vysokej miere odpad zhrnutá ornica, ktorá sa použila na rekultiváciu plôch v blízkom okolí a na úpravu okolia stavby (sadové úpravy).
Prípadová štúdia č. 3 – „Ulička remesiel“, Košice
Obr. 4 Práce na „Uličke remesiel“
Predmetom stavebných prác bola v uvedenej lokalite úprava a revitalizácia verejných priestranstiev, prvkov drobnej architektúry, verejnej zelene a rekonštrukcia a dobudovanie miestnej dopravnej infrastruktury. Prístupové a parkovacie plochy, ktoré sa nachádzali na Hrnčiarskej, Vodnej a Rumanovej ulici, boli na konci svojej životnosti a nespĺňali požadované technické parametre z hľadiska príslušných technických noriem. Z tohto hľadiska bolo nutné riešiť nevyhovujúci stav povrchov spevnených plôch (komunikácie, chodníky), bariérovosť prostredia, asanáciu nevyhovujúcich objektov, sadové úpravy.
Pri týchto stavebných prácach boli kategorizované dve skupiny odpadov ako znázorňuje tab. 3.
Odpady, ktoré pri stavebnej činnosti na stavenisku vznikali, boli triedené a až do ďalšieho použitia boli dočasne zhromažďované na vyhradených a vyznačených miestach. Miesta uloženia odpadov boli zabezpečené pred znehodnotením, odcudzením a únikom nežiaducich látok do životného prostredia. Z dôvodu predpokladaného druhotného využitia a opätovného spracovania väčšiny druhov odpadov, ktoré vznikli pri búracích prácach, boli odpady uložené v dostupných vzdialenostiach. Následne boli ako druhotná surovina použité demolované povrchy a podkladové vrstvy ciest a chodníkov pre podkladové vrstvy nových skladieb povrchov, a staré dlažobné kocky a obrubníky na námestí vo vhodných vytypovaných polohách. Ostatné odpady, ktoré neboli opätovne využité, boli odovzdané do environcentra. Drevná hmota z vyrúbaných drevín bola ponúknutá na sochárske účely umeleckým školám.
| Kód odpadu | Kategória odpadu | Názov odpadu | Množstvo v tonách |
|---|---|---|---|
| 17 01 01 | Ostatný odpad | Betón |  |
| 17 03 02 | Bitúmenové zmesi iné ako v 17 03 01 |
Prípadová štúdia č. 4 – Výmeníková stanica, Košice
Obr. 5 Výmeníková stanica, Košice
Predmetom stavebných prác bola v rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 prestavba výmenníkovej stanice na kultúrne spoločenské centrum. Statické posúdenie únosnosti oceľovej konštrukcie zistilo, že stav výmenníkovej stanice je z dôvodu korózie a trvalej deformácie nevyhovujúci.
Pri búracích prácach vznikol stavebný odpad, ktorý bol rozdelený do kategórií a skupín podľa Katalógu odpadov (tab. 4).
Počas odstraňovania pôvodnej výmenníkovej stanice bola z hľadiska odpadu aj finančných nákladov najkomplikovanejšia demontáž azbestocementových dosiek z obvodového plášťa budovy. Likvidáciu odpadu zabezpečila vybraná spoločnosť, ktorá zároveň zabezpečila odvoz nebezpečného odpadu na riadenú skládku odpadu. Ostatný stavebný odpad bol uskladňovaný vo veľkokapacitnom kontajneri umiestnenom na parkovisku a po naplnení priebežne odvážaný na organizované skládky odpadov v Košiciach. Betón a časť výkopovej zeminy boli odovzdané do envirocentra. Zvyšná zemina bola použitá na konečné úpravy okolia objektu.
| Kód odpadu | Kategória odpadu | Názov odpadu | Množstvo v tonách |
|---|---|---|---|
| 17 01 01 | Ostatný odpad | Betón |  |
| 17 01 02 | Zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 | ||
| 17 01 07 | Výkopová zemina iná ako v 17 05 05 | ||
| 17 09 04 | Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií | ||
| 17 06 05 | Nebezpečný odpad | Stavebné materiály obsahujúce azbest |
Prípadová štúdia č. 5 – Novostavba rodinného domu, Dvorníky
Obr. 6 Rodinný dom, Dvorníky
Predmetom stavebných prác bola novostavba rodinného domu vo východnej časti obce Dvorníky, okres Košice-okolie. Zrealizovaním stavby vznikli nové obytné priestory pre štvorčlennú rodinu s príslušným hygienickým a technickým zázemím. V objekte sú taktiež riešené zariadenia pre garážovanie áut a technické zázemie.
Pri stavebných prácach vznikol stavebný odpad z výstavby pozostávajúci z vybúraných hmôt, drevených častí zvyškov debnenia, murovacích materiálov, betónu, zvyškov kovových častí, papierových obalov, obalov a poťahov z dreva, odpadových fólií zo stavebných materiálov v celkovom množstve cca 15 ton.
Výsledok a záver
Legislatíva odpadového hospodárstva definuje pôvodcov a držiteľov odpadu a taktiež spôsoby nakladania so vzniknutými odpadmi. V zmysle § 2 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov znamená [6] nakladanie s odpadmi – zber odpadov, prepravu odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania, pričom:
- zhodnocovanie odpadov sú činnosti vedúce k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov
- zneškodňovanie odpadov je také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia, alebo ohrozovanie zdravia ľudí
- zhromažďovanie odpadov je dočasné uloženie odpadov pred ďalším nakladaním s nimi
- skládkovanie odpadov je ukladanie odpadov na skládku odpadov
- skladovanie odpadov je zhromažďovanie odpadov pred niektorou z činností zhodnocovania odpadov alebo zneškodňovania odpadov; za skladovanie odpadov sa nepovažuje ich zhromažďovanie pred zberom odpadov na mieste ich vzniku
Častým javom pri zisťovaní stavu s nakladaním so stavebným odpadom bol tiež nepresný odhad množstva a typu vzniknutého stavebného odpadu (rozdiel medzi technickou správou a dokladmi o odbere odpadov). Z porovnania uvedených prípadových štúdií je zrejmé, že najčastejším typom stavebného odpadu na vybraných stavbách bol zmiešaný odpad a zmesi tehál a betónu. Najvyužívanejším spôsobom nakladania so stavebným odpadom bolo skladovanie. Nasledujúca tabuľka prináša celkové zhrnutie nakladania so stavebným odpadom na predmetných stavbách:
| Prípadová štúdia | Stavebné práce | Celkové množstvo odpadu v tonách | Nakladanie s odpadom |
|---|---|---|---|
| Rodinný dom, Košice | búracie práce | 284,6 | Zneškodňovanie skládkovaním v zariadení na zneškodňovanie odpadu |
| Zhodnotenie v envirocentre | |||
| TESCO EXPRES, Banská Bystrica | búracie práce | 51,15 | Zneškodňovanie skládkovaním v zariadení na zneškodňovanie odpadu |
| rekonštrukčné práce | Odstránenie nebezp. odpadu v špeciálnom zariadení na zneškodňovanie odpadu | ||
| „Ulička remesiel“, Košice | rekonštrukčné práce | 3125,18 | Zhodnotenie v envirocentre |
| Recyklácia, opätovné použitie na stavenisku | |||
| Výmeníková stanica, Košice | prestavba | 286,52 | Zneškodňovanie skládkovaním v zariadení na zneškodňovanie odpadu |
| Odstránenie nebezp.odpadu v špeciálnom zariadení na zneškodňovanie odpadu | |||
| Novostavba RD Dvorníky | novostavba | 15 | Zneškodňovanie skládkovaním v zariadení na zneškodňovanie odpadu |
Porovnaním štúdií na rozličných typoch stavieb, na ktorých prebiehala výstavba, rekonštrukcia a búracie práce, bolo cieľom zistiť, ktorá z možností nakladania so stavebným odpadom je najbežnejšie využívaná. Celkové množstvo stavebného odpadu závisí od typu prác a samotného typu objektu. Najmenej odpadu vzniká pri novostavbe rodinného domu, zatiaľ čo pri rekonštrukcií verejných priestranstiev („Ulička remesiel“, Košice) vzniká stavebného odpadu najväčšie množstvo. Samozrejmosťou pri nebezpečnom odpade je najprv jeho samostatné skladovanie a následne odstraňovanie špecializovanými spoločnostiami. Z porovnania všetkých vyššie uvedených informácií a podkladov je zrejmé, že napriek viacerým kladom a efektívnosti, ktoré so sebou zhodnocovanie stavebného odpadu prináša, je na Slovensku stále najpoužívanejším spôsobom nakladania so stavebným odpadom zneškodňovanie skládkovaním v zariadení na zneškodňovanie odpadu. Nebolo by na škodu zvýšiť potrebu implementácie problémov riešenia s nakladaním stavebného odpadu už do fázy projektovania stavby.
To, čo sa deje so stavebným odpadom po odvoze zo staveniska nebolo predmetom výskumu.
Vo vyspelých krajinách sveta pretrváva v posledných rokoch názor, že odpady predstavujú predovšetkým zdroj druhotných surovín a odpadom sa stáva len nevyužiteľný podiel. Zhodnocovanie odpadu je veľmi dôležitou podmienkou ochrany životného prostredia, ktorá patrí medzí požiadavky odpadového hospodárstva väčšiny štátov sveta. Rovnako, z hľadiska zdravia obyvateľstva je potrebné zvýšiť kontrolu nad nakladaním so stavebným odpadom.
Literatúra
- [1] Vyhláška č. 284/2001 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 11. júna 2001, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov
- [2] Kim et.al: Development of the construction waste management. Performance evaluation tool. Ajou University, Korea. 2006.
- [3] Tomková, Marianna: Nakladanie s odpadom v priebehu výstavby, bakalárska práca. Stavebná fakulta, Technická univerzita v Košiciach, 2013.
- [4] Kozlovská, Mária, Spišáková, Marcela: Reducing of construction waste through new Technologies. In: Organization, Technology and Management in Construction : 10th international conference : 7.–10. september 2011, Šibenik, Croatia. – Zagreb, Croatia : University of Zagrab, 2011 P. 1–14. – ISBN 978-953-7686-01-7
- [5]. Kozlovská, Mária, Spišáková, Marcela: Modern methods of construction vs. construction waste. In: SGEM 2011: 11th International Multidisciplinary Scientific GeoConference : conference proceedings : Volume 3: 20–25 June, 2011, Bulgaria, Albena. – Sofia : STEF92 Technology Ltd., 2011 P. 483-490. – ISSN 1314-2704
- [6] Zákon č. 223/2001 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o odpadoch v znení neskorších predpisov
- [7] Kozlovská, Mária, Župová, Lenka: The legislative framework for construction waste management in Slovakia. In: SGEM 2012: 12th International Multidisciplinary Scientific GeoConference: conference proceedings : Volume 5: 17–23 June, 2012, Albena, Bulgaria. – Sofia: STEF92 Technology, 2012 P. 1151–1158. – ISSN 1314-2704
Construction waste is a by-product of any construction activity. This needs to be stored somewhere, some way evaluate, respectively. Further construction technology to recycle. Building construction is the engine of the economy of any country. It satisfies demand for basic human needs, adapting to production environmental, economic, technical and design conditions demand. It is a sector in which we can most see the development of science and technically, the progress of modern technologies and building materials. Despite the progress and modernization construction, however, construction industry is still environmentally harmful through production of building materials and products (energy consumption in mining and manufacturing), traffic intensity (weight and intensity of transported material), site (noise, dust, debris) and long-term use of buildings. The theme of waste management is still very actual. This paper among other things provides case studies from different areas of construction with the different method of waste management on construction site. The aim is to detect the most common form of waste management on construction site.
